Najnovšie články
Samota môže byť smutná a ohromujúca, či už ste doslova sami alebo “len” cítite osamelosť. Zažila som to na vlastnej koži. Začiatkom decembra 2013 som sa kvôli práci presťahovala do Belgicka. Mala to byť vzrušujúca medzinárodná príležitosť spolu s mojím vtedajším priateľom. On však nakoniec neprišiel a miesto toho sa so mnou rozišiel. Takže som bola v Belgicku doslova sama, bez rodiny, bez priateľov a bez partnera.
Vystúpila som v Bruseli z lietadla, ale nikto ma tam nečakal. Zobrala som si taxík do ubytovne, ktorú mi na prvý mesiac zarezervovala firma. Vonku pršalo a bola už tma. Na druhý deň ma čakal nástup do novej práce.
Prešlo pár dní a ulice sa už začali vyzdobovať svetielkami. Vianočné trhy boli v plnom prúde. Ja som však nemala ani pomyslenie na zábavu, lebo som riešila, kde budem bývať, keď mi skončí prenájom v ubytovni. Obávala som sa, či si stihnem niečo nájsť. Na poslednú chvíľu som predsa objavila vhodný byt.
Smutný Silvester
Blížil sa koniec roka a tak som sa opýtala zopár kolegov, či by som sa k nim mohla na Silvestra pridať. Povedali mi však, že radšej nie, lebo budú so svojimi priateľmi hovoriť po flámsky, takže by som im nerozumela. Pochopila som, že sa im to nehodí. Nechcela som sa vnucovať. Na Silvestra som išla spať o 21.00 hod, aby som radšej nemyslela na to, že som sama, kým ostatní oslavujú príchod nového roka. Hovorila som si, že je to deň ako každý iný. Ale predsa sa vo mne ozývala sebaľútosť.
Silvester som teda nejak prežila, ale ďalšie týždne neboli o moc lepšie. Nedele boli pre mňa najhoršie dni, pretože všetky obchody boli zatvorené.
Musela som sedieť v prázdnom byte, cítila som sa osamelo, ľutovala som sa, bola som naštvaná na svojho bývalého. Pomaly som smerovala do depresie. Cítila som sa „oprávnená cítiť sa zle“, pretože to bola JEHO chyba, že ma nechal takto sa plahočiť. Je to zvláštne, ale určitá časť mňa si užívala oprávnenie hnevať sa. Keby som sa toho bola vzdala, bolo to, akoby som schvaľovala, čo mi bývalý urobil. Po niekoľkých mesiacoch som sa však cítila tak zle, že to bolo neznesiteľné. Vtedy som sa rozhodla, že potrebujem pomoc a zmenu.
Najprv som strávila hodiny na telefóne s mamou, ktorá ma podporila. Potom som sa prinútila hľadať miestne spoločenské podujatia a predsavzala som si tam ísť, aj keď sa mi práve nebude chcieť. Pripojila som sa k niekoľkým online skupinám na Meetup.com. Vďaka tomu som sa zoznámila s prvými priateľmi.
Ďalej som sa rozhodla nájsť si kurz jogy. Komplikácia bola v tom, že väčšina kurzov skončila ešte predtým, než som sa ja dostala domov o 20:00 hod. Stretla som však Inda, ktorý chcel učiť jogu ako dobrovoľník a potreboval miesto. Navrhla som mu, že môže raz za týždeň na tento účel použiť moju obývačku. Zverejnila som túto aktivitu v ženskej online skupine. A tak som každý týždeň mohla cvičiť. Navyše som stretla vždy pár nových ľudí. Po cvičení som ich ponúkla čajom a pokecali sme.
Nové zvyky na nedeľu
Nemala som vtedy žiadneho partnera, tak mi padlo celkom vhod stráviť letnú dovolenku štúdiom s ľuďmi z celého sveta. Po štúdiu som bola z tejto metódy ešte viac nadšená a chcela som ju predstaviť ďalším ľuďom. Doma som zorganizovala prvý workshop. Keď sa začala zapĺňať moja obývačka cudzími ľuďmi, rozklepali sa mi kolená. Bolo to trošku kostrbaté, ale nakoniec som to zvládla. Hovorila som si, že každý ďalší raz to bude už ľahšie. Ľudia, ktorí prišli, boli zaujímaví a rýchlo sme sa spriatelili.
V nedeľu som začala počúvať na Youtube motivačného rečníka a vypracovala som si zopár cvičení osobného rozvoja, ktoré odporúčal. Moja myseľ sa preladila na pozitívne témy. Bola som príliš zaneprázdnená rôznymi nápadmi na to, aby som sa cítila nahnevaná či osamelá. Nedele sa stali moje najobľúbenejšie dni. Naliala som si červené víno, zapálila sviečky a pohodlne usadila na gauč. Čas pre mňa sa môže začať.
Rečník sa v krátkosti zmienil o NLP (Neuro-lingvistické programovanie). Tak ma táto metóda zaujala, že som sa rozhodla zistiť viac. Dozvedela som sa, že sa dá študovať v Kalifornii.
Pokrok v myslení
Uvedomila som si rozdiel v mojom myslení, oproti tomu, keď som sa prvýkrát presťahovala do Belgicka. Predtým som sa cítila izolovaná, osamelá, čakala som kým ma miestni ľudia pozvú a zapoja do ich aktivít. Bola som frustrovaná, že sa nikto o mňa nezaujímal. Všetci boli príliš zaneprázdnení a nepotrebovali ma. Keď som však najprv ponúkla hodnotu ostatným, zrazu som bola zahrnutá pozornosťou, ľudia chceli so mnou tráviť čas.
Je to kreatívny spôsob dobrovoľníctva. Dobrovoľne som sa venovala aktivitám, ktoré ma zaujímali, čo priťahovalo ľudí, ktorí mali so mnou niečo spoločné. Možno si poviete že je smutné, že ľudia prišli, až keď mali čo odo mňa získať, že je to od nich sebecké. Že je to tvrdá realita, že sa nezaujímajú o druhých, len o seba. Je to však normálne. Ľudia majú radi tých, ktorí robia pre nich niečo dobré a nezaujímajú sa o cudzích. Ako však potom prekonať situáciu cudzí versus cudzí? Väčšina by bol rada, keby ten druhý ponúkol niečo dobré. Niekto však musí spraviť prvý krok. Takže ja som miesto čakania začala.
Nový Silvester v príjemnej spoločnosti
Čas rýchlo ubiehal a opäť sme sa blížili k koncu roka. Tentoraz som už vopred premýšľala o tom, ako si zabezpečiť príjemný spoločenský program na Silvestra. Bola som aktívna v rôznych online skupinách, a tak mi napadlo zorganizovať Silvestrovskú pot-luck večeru u mňa doma pre tých, ktorí boli, ako ja, cudzinci a nemali kam ísť na Silvestra. Pot-luck systém, ktorý som sa naučila v Amerike, znamenal, že každý niečo prinesie, a spolu máme rozmanitý výber pohostenia. Na akciu sa prihlásilo 8 ľudí, a ja som rozdelila úlohy, čo má kto doniesť. Vedela som, že v ten deň prídem neskoro z práce a nebudem mať čas variť, takže ja som mala na starosti nápoje, a všetko varenie vybavili moji hostia. Pre mňa to bolo pohodlné, a všetkým sa páčilo, že sme strávili príjemný večer spolu.
Pri inej príležitosti som zorganizovala nedeľný obed pre nezadaných v miestnej reštaurácii. Stačilo rezervovať stôl pre 10 ľudí, zverejniť akciu a zúčastniť sa. Nestálo ma to nič, len čas a iniciatívu. Nebolo tam žiadne vstupné, každý si len zaplatil svoje jedlo. Ľudia túto akciu veľmi privítali, niektorí dokonca pricestovali z iného mesta. Mali sme dokonca aj náhradníkov na čakacej listine. Hoci je veľký záujem o tento typ podujatia, väčšine ľudí nenapadne také niečo zorganizovať, hoci to nie je žiadna veda. Na zarezervovaný stôl som postavila papier s nápisom našej akcie, a tak sa cudzí ľudia ľahko zorientovali, že patria k nám. Sami sa predstavili, a ja som ich len privítala pri stole.
Dosť bolo samoty - pripravená na nový vzťah.
Po troch rokoch v cudzej krajine som dospela do bodu, keď som sa cítila pripravená na nový vzťah. Aj vďaka štúdiu NLP a praktizovaniu rôznych techník osobného rozvoja som sa cítila sebavedomo a v pohode. Postavila som sa k tomu ako k projektu – že si idem nájsť vhodného manžela a podniknem k tomu kroky, ktoré sú v mojej réžii. Nechcela som už čakať, kto si ma nájde – pretože som chcela mať výsledok viac podľa mojich predstáv než to bolo v minulosti.
Zaregistrovala som sa na online zoznamke Tinder. Záujemcov síce bolo veľa, ale s nikým som cez správy typu „Ako sa máš?“ necítila spojenie. Mala som pocit, že mrhám časom, keď odpisujem náhodným mužom, aký som mala deň. Bola som z toho vyčerpaná, a na pár dní som celú aplikáciu zavrela.
Keď som sa však ukludnila, premyslela som si nový plán, ako efektívnejšie vyselektovať tých mužov, s ktorými máme niečo spoločné. Vybrala som z môjho života 5 nezvyčajných zážitkov, ktoré som zhrnula do minimalistického opisu, podobne ako sa to robí pri upútavke na filmy. Túto správu, ktorá mala asi 10 viet, som rozposlala potenciálnym záujemcom. Fungovalo to skvelo – tí, ktorí sa s mojou správou nestotožnili, sa automaticky eliminovali z našej diskusie. Naopak tí, ktorí mali relevantnú reakciu, sa expresne rýchlo posunuli do bodu, kde sme obe strany vedeli, že sa nám oplatí investovať čas do osobného stretnutia. Niekedy som mala aj tri rôzne rande za týždeň, a všetky boli fajn, vďaka tejto metóde.
Do mesiaca som sa takto zoznámila s mužom, ktorý sa stal mojím manželom. Dnes sme už spolu 7 rokov a máme dcéru.
Túto metódu komunikácie učím ženy aj mužov na mojich Tinder workshopoch, resp. na osobných konzultáciách. Pomáham klientom aj s výberom vhodnej fotografie, lebo je až neuveriteľné, ako si niektorí vedia pokaziť svoje šance tým, že použijú nevhodnú fotografiu.
Sprevádzanie iných na ceste k pozitívnym vzťahom
Téma vzťahov ma naďalej zaujímala. Od všeobecných workshopov som prešla ku špecializovaným NLP workshopom pre nezadaných.
Výsledky boli povzbudivé, ľuďom sa podarilo zmeniť svoje opakujúce sa programy. Napríklad zistili, že svoje pokusy doteraz nevedomky sabotovali, lebo sa báli stratiť slobodu, alebo napríklad, že neboli skutočne otvorení novému vzťahu, lebo ešte nemali mentálne uzavretú minulosť. Na základe týchto uvedomení dokázali spraviť zmenu a dnes už mnohí žijú v uspokojivých vzťahoch.
Okrem workshopov pracujem aj s jednotlivcami. Podľa potreby zaraďujeme koučingové alebo terapeutické metódy. Jedna z najčastejších požiadaviek klientov je zvýšiť si sebavedomie. Na túto tému vznikla na základe mojich skúseností aj kniha pre rodičov a deti, ktorá sa stala bestsellerom a bola preložená do viacerých jazykov.Za desať rokov som si teda prešla cestou samoty, objavovania seba, posilňovania zdravého sebavedomia až k úspešnému vzťahu a následne do pozície mentora, sprievodcu a vzťahového terapeuta. Už šesť rokov sprevádzam na tejto ceste iných, aby to mali ľahšie a rýchlejšie dosiahli svoj cieľ. V prípade záujmu o súkromné sedenie sa viac dozviete tu.
Niektorí však potrebovali pomoc aj s praktickými krokmi ohľadom online zoznamky. Napríklad ženy vo veku 40-50 rokov často tvrdia, že pre nich online zoznamka nefunguje, lebo tam mali s chlapmi zlé skúsenosti. Ja ich naopak učím, ako sa mentálne nastaviť tak, aby tento nástroj fungoval v ich prospech, a aby ich nejaké odmietnutie či komentár nemohol vôbec zasiahnuť. Vzhľadom na to, že na zoznamkách je štatisticky viac mužov, ženy majú výhodu, len sa nesmú báť. Chlapom zase pomáham s výberom fotky a prípravou správy, ktorou môžu oslovovať ženy, aby zvýšili počet žien, ktoré im vôbec odpíšu, lebo tu býva prvý kameň úrazu pre mužov. Keďže ja som svojho manžela spoznala práve týmto spôsobom, stratégia ako na online zoznamku je moja srdcovka a špeciálna služba pre klientov.
5 krokov, ako si zabezpečiť príjemnú spoločnosť nielen na Silvestra
Podpora, motivácia na zmeny, odvaha spraviť prvý krok.Máte nejakú osobu, ktorej môžete zavolať, aby ste nazbierali potrebnú odvahu na prvé zmeny? Môže to byť napríklad niekto z rodiny, kamarát, alebo aj terapeut, či kouč. Alternatívou môže byť aj sledovanie pozitívnych motivačných videí na YouTube a rozmýšľanie, ako ich môžete napodobniť. Niekedy chýba práve odvaha či sebavedomie spraviť prvý krok, vyjsť z domu, otvoriť dvere a vstúpiť do nejakej skupiny. Ľudia sa obávajú, že nebudú vedieť, čo povedať, že sa strápnia, a pochybujú či ich budú iní akceptovať. Komunikácia s jednotlivcom môže v tom prípade byť ten prvý krok ako preklenúť to, čo sa môže zdať príliš ťažké. Obzvlášť, ak je potrebné posilniť zdravé sebavedomie a prekonať nejaké bloky z minulosti, podpora profesionála môže veci značne urýchliť.
Socializácia cez miestne podujatia alebo záujmové skupiny.
Sem spadajú napríklad kultúrne stretnutia, ktoré môže organizovať váš kostol (napríklad aj silvestrovskú akciu), spievanie v zbore, stretnutia čitateľského klubu, ktoré organizuje vaša knižnica, aktivity pre rodičov a deti, ktoré organizuje školská rada rodičov a pod.
Záujmové skupiny sa združujú okolo rôznych záľub, ako je psíčkarstvo, turistika, rekreačný beh, umelecké ručné práce, alebo okolo životnej situácie, v ktorej sa ľudia nachádzajú, napríklad skupiny osamelých rodičov, skupiny pre slobodných či rozvedených, podporné skupiny pre ľudí prechádzajúcich nejakou stratou a pod.
Podujatia môžete hľadať napríklad cez Google vyhľadávač, rôzne Facebook skupiny (FB skupiny sú určené predovšetkým na diskusiu a občasné živé stretnutia) alebo Meetup.com skupiny (určené na skupinové stretnutia).
Ak sa vám nechce ísť na nové podujatie celkom sám, možno by sa k vám rád niekto pridal z tejto skupiny na Facebooku, kde sú desiatky tisícov ľudí, hľadajúcich kamarátstvo či vzťah.
Športové aktivity, tanečné, vzdelávacie a jazykové kurzy, workshopy a zájazdy.
Skupinové športy ako futbal, volejbal a podobne vám pomôžu zoznámiť sa so skupinou priateľov, s ktorými sa môžete pravidelne stretávať. Na tanečnom kurze, akým je napríklad Salsa, je zvykom striedanie tanečných partnerov, takže tu máte zároveň dobrú šancu zoznámiť sa aj s potenciálnou partnerkou či partnerom.
Ukážka Meetup skupiny, ktorá organizuje tanečné stretnutia.
Okrem klasických vzdelávacích kurzov by sa vám mohla hodiť aj ponuka rôznych workshopov a vzdelávacích zájazdov, ktoré si môžete vychutnať ako časť svojej dovolenky so skupinou podobne zmýšľajúcich ľudí. Možnosťou sú samozrejme aj ponuky cestovných kancelárií so skupinovými pobytmi.
Dobrovoľnícka práca, alebo organizácia toho, čo vám chýba
Aké témy sú blízke vášmu srdcu, kde by ste boli ochotní venovať čas a energiu? Pri dobrovoľníckych prácach môžete spoznať nových priateľov. Ak neviete, čím by ste mohli začať, tu je prehľad, čo je vo vašom regióne potrebné:
https://dobrovolnictvo.sk/
https://www.nasemesto.sk/som-dobrovolnik/
Okrem klasického dobrovoľníctva existuje však aj možnost organizovať aktivitu, ktorú by ste radi robili, ale nenašli ste ju nikde v ponuke. Sem spadá napríklad zakladanie vlastných Facebook skupín alebo Meetup.com skupín a organizovanie vlastných neformálnych podujatí. Takto vznikli napríklad aj jednorazové akcie ako nedeľný obed v reštaurácii pre nezadaných či silvestrovské posedenie pre ľudí, ktorí nemajú s kým tráviť čas.
Ak nemáte vlastnú skupinu a chcete niečo zorganizovať, najlahšie je napísať si svoj plán akcie (čo, kde a kedy sa bude diať) a oslovit administrátora FB alebo Meetup skupiny (alebo napríklad váš kostol, či knižnicu), či by túto akciu pre vás uverejnili. Ak to bude dávať zmysel pre členov danej skupiny, šanca je veľká, že vám akciu zverejnia.
Nájsť si partnera a další Silvester už tráviť spolu.
O tom, ako sa pripraviť na nový vzťah, prekonať stratu či opakujúce sa problémy sa zvykneme rozprávať na našich celodňových workshopoch, respektíve týmto individuálne sprevádzam klientov krok po kroku.
V skratke ide o tieto tri body:
Určiť si, aký typ vzťahu hľadáte (napríklad vážny vzťah vedúci k sobášu a založeniu rodiny, alebo vylúčny vzťah, kde ale spolu nežijete a stretávate sa raz do týždňa, resp. iné…) a aký životný štýl chcete mať. Toto sú základné témy, ktoré vám pomôžu ujasniť si hneď na začiatku, či ste s potencialnym partnerom kompatibilní.Nastaviť si myseľ na dosiahnutie svojho cieľa a posilniť si sebavedomie, aby vás nemohlo zraniť odmietnutie alebo neúspech. Proces stretávania a objavovania potenciálnych partnerov môže byť zábavný a príjemný, pokiaľ je človek mentálne silný a v pohode.Vytvoriť si čas a praktické príležitosti na stretávanie nových ľudí, online aj naživo. Na zoznamovanie online môžete využiť rôzne Facebook skupiny alebo online zoznamky a aplikácie. Záver: Podniknite už dnes prvý krok, zavolajte priateľovi alebo vzťahovému terapeutovi a pootvorte dvere vašich možností. Spolu je život krajší. 🙂 [...]
Read more...
Je to snáď „choroba“ dnešnej doby, že si ľudia nevedia nájsť stabilný vzťah? Čím to je? Že by to bolo kvôli tomu, že chlapom ide len o sex a nechcú sa viazať? Alebo je to snáď v tom, že ženy sú dnes také schopné a nezávislé, že chlapov už ani nepotrebujú? Odpovedí je mnoho. Rozlúsknuť tento oriešok v prípade konkrétneho človeka je pre mňa výzva aj poslanie. Príbeh o Tomášovi a Jane vám odhalí jednu z možností. (Článok bol pôvodne zverejnený v časopise Balans.)
Nejedna by ho chcela. Bol atraktívny, úspešný, sebavedomý a napriek tomu bez priateľky. “Ženy ma obviňujú z toho, že som záletník a vyhýbam sa vážnemu vzťahu.” Sťažoval sa mi Tomáš ukrivdene. Na prvý pohľad to tak aj vyzeralo. Nikto totiž netušil, s čím podvedome zápasí. V živote sa občas stáva, že chceme dve protichodné veci a ani nevieme, ako sa do toho zamotáme.
V randení to vyzerá napríklad takto:
Úprimne chcete mať pekný vzťah a užiť si všetko, čo s tým súvisí.
Spojenie s niekým, kto vám rozumie a podporí vás.
Intelektuálne rozhovory s partnerom, ktorý vás inšpiruje.
Vášnivé rána či večery.
Spoločne objavovať svet a stráviť spolu dovolenku.
Sledovať, ako vaše deti rastú alebo ako váš pes behá po záhrade.
A predovšetkým chcete zažiť lásku a pocit že ste milovaná.
Na druhej strane máte príjemný slobodný život a nechcete sa ho vzdať.
Zabávate sa s priateľmi a netrápite sa tým koľko je už hodín.
Chodíte na večierky a podujatia.
Máte čas pre seba a svoje projekty.
Všetky možnosti máte otvorené, môžete kedykoľvek zmeniť svoje preferencie.
Máte slobodu, nezávislosť a imidž zaujímavého života.
V danej situácii to vyzerá, že nie je možné mať všetko. Nezáleží na tom, ktorú stranu si vyberiete, vždy bude jedna nenaplnená. Logicky môžete podniknúť všetky kroky k tomu, aby ste si našli partnera, ale podvedome možno blokujete, aby sa to skutočne podarilo. Poďme sa teda pozrieť, ako funguje podvedomie na príbehoch Jany a Tomáša.
Tomáš by bol ideálny frajer, ale žiadna ho nemohla získať.
Tomáš bol 35 ročný atraktívny, vtipný a veľmi spoločenský. Sníval o krásnej inteligentnej manželke, s ktorou by mohol vychovávať dve deti. Medzitým každý večer trávil na podujatiach, kde sa stretával s desiatkami krásavíc. Skutočne sa snažil nájsť „tú pravú“. Bol frustrovaný, že napriek všetkému úsiliu to nikam neviedlo.
Pred niekoľkými rokmi bol Tomáš večer vonku so svojim niekdajším spolužiakom Rišom. Tomáš si predstavoval, že budú žúrovať do rána, ako kedysi. Rišo sa však o pol noci zdvihol a išiel domov. Vyhováral sa, že musí ráno skoro vstávať a niekam ísť so ženou a deťmi. Tomáš bol sklamaný a dospel k záveru, že jeho úbohý priateľ má nudný život a stratil všetku slobodu. Tomáš sa podvedome zaprisahal, že jemu sa to nikdy nestane.
Na večierkoch sa mu občas zapáčila nejaká kočka. Ale hneď ako začali spolu chodiť, sa mu potvrdila jeho obava. Boli žiarlivé a zakazovali mu, aby trávil čas v spoločnosti iných žien. Cítil sa udusený takou požiadavkou, pretože podnikal ako organizátor podujatí.
Každý týždeň sa pohyboval na akciách medzi stovkami klientov, kde boli samozrejme aj iné ženy. Ľudia ho poznali, chceli sa s ním pozdraviť, bol pre nich ako celebrita. Imponovala mu pozornosť, cítil sa ako poloboh a nechcel stratiť túto pozíciu. A tak sa len utvrdzoval v tom, že mať vzťah znamená stratiť slobodu a trčať doma ako vo väzení.
Keď sa prehupol do druhej polovice svojich tridsiatich rokov a stále bol sám, začalo mu to byť ľúto. Obával sa, či si vôbec niekedy nájde priateľku. Vtedy ešte netušil, že v ceste jeho úspechu stojí podvedomý vnútorný konflikt. Keď si neskôr počas NLP workshopu uvedomil, čo celé roky robil, premohli ho emócie. Schoval si tvár do dlaní, aby zakryl slzy. Konečne mu to docvaklo a rozhodol sa zmeniť svoj život. Vedľa neho sedela aj účastníčka Jana.
Jana sa túžila stať mamou, ale bola beznádejne zakukaná do baličov.
Jana mala 34 rokov a bola rozvedená. Bývalý manžel ju ponižoval, za to že mala trochu nadváhu. Túžila po rodine s mužom, ktorý by ju akceptoval a ľúbil. Snívala o pocite bezpečia s partnerom a deťmi v útulnom vidieckom dome. Ale zároveň, podobne ako Tomáš, sa obávala, že život vo vzťahu bude nudný a príde o príjemné večierky s priateľmi.
Jana sa tiež maximálne snažila, aby stretla muža svojich snov. Voľný čas trávila so skupinami nezadaných, či už na koncertoch, večeriach alebo drinkoch. Bola energická a spoločenská. Z nejakého dôvodu ju vždy najviac priťahovali svalnatí baliči v uniformách, ako napríklad požiarnici, alebo policajti. Títo muži mali okolo seba dav fanyniek a vôbec nemali v úmysle usadiť sa. “Toľko žien sa okolo mňa motá, ale ja vidím len teba, ty si taká iná…”
Počula to už toľkokrát, ale aj tak chcela tomu veriť. Lichôtky, ktorými ju chlapi dostali do postele jej na moment navodili príjemný pocit záujmu. Ich pozornosť jej robila dobre. Ale potom prišlo ráno a chlapi boli fuč. Nepríjemnú prázdnotu zaháňala myšlienkami na to ako si vlastne užíva tieto krátke vzťahy. Jej sen o rodine a bezpečí bol však úplne v nedohľadne.
Tomáš aj Jana mali niečo spoločné. Vnútorný konflikt im spôsobil, že mali akoby dve osobnosti v hlave a každá osobnosť chcela niečo iné.
Ako vyjednávať sám so sebou tak, aby som vyhral?
Nazvime si tieto osobnosti v hlave A a B. U Jany osobnosť A “chce zábavu a slobodu” a osobnosť B “chce rodinu”. Takto sa hádajú:
A na adresu Bčka: “Čože, ty sa chceš sa viazať? Vieš aký nudný bude tvoj život? Každý deň bude predvídateľný, ten istý chlap, rovnaké rozhovory, rovnaký sex, prídeš o skutočný život!“
B nesúhlasí a nakladá Ačku: „Si hlúpa, uletená a nezodpovedná. Nenávidím ťa, však ty uvidíš, keď to takto pôjde ďalej, zomrieš sama!“
Jana však nevie, že má tieto dve osobnosti vo svojej hlave, keďže žijú v jej podvedomí. Jediné, čo vie je, že napriek jej úsiliu nájsť si priateľa to proste nefunguje. Čo s tým?
Čo keby A a B mohli spolu vyjednávať a nájsť riešenie, ktoré vyhovuje obom? Vďaka technikám NLP (neuro linguistické programovanie) sa dá nadviazať vnútorný dialóg. Pozrime sa ako na to. (Na záver článku je uvedený postup NLP cvičenia v bodoch.)
Predstav si, že si posadíme osobnosti A a B do kresla oproti sebe. Spočiatku sa vzájomne vidia ako nepriatelia.
A sa stažuje na B: „Je príliš závislá, nudná a predvídateľná.“
B sa stažuje na A: „Je príliš nezávislá, uletená a nestabilná.“
Zlom však nastáva, keď si vypočujú motiváciu jeden druhého, čo sa v skutočnosti pokúšajú dosiahnuť.
A chce byť súčasťou skupiny priateľov, slobodne sa prejavovať a byť akceptovaná.
B chce prežívať blízkosť a lásku s partnerom, bezpečie rodiny a vytvoriť zmysluplný život.
Sú prekvapení, keď si uvedomia, že majú spoločné ciele. Obaja hľadajú porozumenie a chcú niekam patriť. Rozhodli sa spolupracovať a spoločne si stanovili nový cieľ. Obaja budú zmysluplným spôsobom investovať do POROZUMENIA a budovať si miesto kam PATRIA, kde sa môžu bez obáv prejaviť a byť sám sebou.
Ako vyriešenie vnútorného konfliktu pomohlo zmeniť život Jane
S Janou sme sa stretli o mesiac. Referovala mi, že si uvedomila, že vzťahy na jednu noc nezodpovedajú jej ujasneným hodnotám a že záletníci jej nikdy nezabezpečia pocit domova. Keď sa prestala sústrediť na baličov, všimla si, že okolo nej sú aj ďalší muži. Medzi nimi bol aj Patrik. Mal práve ruku v sadre a o týždeň sa mal sťahovať. Požiadal známych, či by mu boli ochotní pomôcť. Jana sa ponúkla, že mu pomôže. Počas sťahovania medzi nimi preskočila prvá iskrička. O pol roka sa už sťahovala k nemu. Má dnes skutočného partnera a vzájomne sa o seba starajú. A čo jej spoločenské aktivity? Užíva si ich ešte viac v Patrikovej spoločnosti. Chodia spolu tancovať, na koncerty, opekačky a rozširujú si okruh známych. Prešli dva roky od workshopu a práve mi hrdo oznámila: “Čakáme s Patrikom syna, veľmi sa tešíme.” Jana má konečne všetko po čom vždy túžila, spoločenský život so svojim miláčikom a rodinné hniezdo, kde čoskoro pribudne dieťatko.
Medzitým uplynulo ďalších pár rokov, ich syn už chodí do škôlky a ako rodina stále podnikajú spolu veľa spoločenských aktivít.
Ako vyriešenie vnútorného konfliktu pomohlo zmeniť život Tomášovi
Tomáš pomocou toho istého NLP cvičenia zistil, že jeho spoločnými cieľmi sú SPOJENIE a POZORNOSŤ. Zápasil však ešte s odporom voči tomu, aby ho nejaká žena kontrolovala, kvôli tomu, že sa cíti ohrozená konkurenciou. Neplánoval sa totiž vzdať pozície organizátora. Navrhla som mu, aby sa orientoval na ženy, ktoré v rámci zamestnania tiež prichádzajú do kontaktu s množstvom ľudí a pokladajú to za normálne. Napríklad organizátorky, doktorky a pod.
O tri mesiace sa mi pochválil. „Našiel som si priateľku.“
„To je výborná správa, gratuľujem! A smiem sa spýtať, ako to zvláda, že prichádzaš do kontaktu s veľa ľuďmi?“ Vyzvedala som.
Tomáš sa uškrnul. “Bez problémov, ona je totiž zdravotná sestra a tiež stretáva veľa ľudí. Vzťah musí byť založený na dôvere, inak to nie je to pravé SPOJENIE. A my si vzájomne dôverujeme”. Usmial sa.
Tento krát dal Tomáš vzťahu úprimný pokus a vyplatilo sa mu to. Uvedomil si, že nie len na spoločenských akciách sa dá zažiť pozornosť. Súkromný čas s priateľkou dal zrazu termínom „SPOJENIE a POZORNOSŤ“ úplne novú kvalitu. Čas strávený s ňou nie je obeta, naopak sa na ňu veľmi teší. Je rád, keď si obaja nájdu čas v ich nabitom programe. Dnes už žijú spolu a plánujú si spolu kúpiť dom, aby mali ich budúce deti dosť miesta na hranie.
Minulý týždeň Tomáša zavolal kamoš na pivo. O desiatej sa Tomáš ospravedlnil, že už musí ísť, pretože si ešte chce užiť večer so svojou partnerkou. Jeho priateľ tomu nemohol uveriť. Myslel si, že Tomáš je pod papučou. Zrazu si Tomáš uvedomil, že jeho šťastie a sloboda nie je definovaná tým, čo si o ňom myslia ostatní, ale jeho prioritami v danom čase. Rozhodol sa tráviť čas so ženou, ktorá je pre neho dôležitá. Teraz konečne pochopil, že jeho ženatý priateľ z minulosti sa rozhodol byť so svojou rodinou a že tri hodiny na pive mu stačili. 🙂
Ako vidíte, môžete mať vzťah aj aktivity z vášho slobodného života. Nejde o otázku jedného alebo druhého, ale o nájdenie rovnováhy.
Postup NLP cvičenia na spracovanie vnútorného konfliktu
Autorom nasledujúceho cvičenia je môj učiteľ Robert Dilts, jeden z najvýznamnejších NLP autorít na svete. Cvičenie je doplnené mojimi poznámkami podľa príbehu Jany.
Identifikujte v čom spočíva váš vnútorný konflikt. (Jana chce na jednej strane neviazanú zábavu a na druhej strane stabilného partnera a rodinu.)
Rozdeľte jednotlivé časti konfliktu a priraďte im pomyselne miesto v priestore. (Jana má osobnosti A a B, usadili sme ich do pomyselných kresiel oproti sebe.)
Postavte sa do nezávislej role pozorovateľa, ktorý nenadrža ani jednej strane.
Požiadajte každú z častí, aby vyjadrila svoj názor na protichodnú časť. (V tomto bode sa A a B vzájomne osočujú. Majú takto možnosť plne vyjadriť frustráciu z protichodnej časti.)
Nájdite pozitívny úmysel každej časti. (Čo sa v skutočnosti pokúšajú dosiahnuť? Tu sa dostávame k hlbším potrebám ako láska, spojenie, bezpečie…)
Vyzvite obe časti, aby akceptovali a odobrili pozitívny úmysel opačnej strany.
Z pozície pozorovateľa identifikujte, čo je spoločný úmysel, s ktorým sa dokážu obe strany stotožniť. (V Janinom prípade to bolo porozumenie a mať miesto kam patria.)
Identifikujte aké schopnosti by sa mohli obe časti naučiť jedna od druhej. (Jana identifikovala, ze časť čo chce zábavu by sa mohla naučiť viac zmysluplnosti a časť čo chce rodinu, by profitovala z toho, keby sa viac slobodne prejavovala. Tak prišla na to, že vzťahy na jednu noc sú síce zábavné ale nie zmysluplné. Zaumienila sa že chce aby jej budúci vzťah bol taký, kde sa bude moc slobodne prejaviť, nie ako pri bývalom manželovi.)
Pomyselne priblížte k sebe dve pôvodne konflikté časti až kým sa spoja a potom si ich vložte pomyselne do vášho srdca.
Predstavte si ako táto mentálna integrácia pozitívne ovplyvní váš život v blízkej budúcnosti.
Potrebujete pomôcť s vašim problémom?
Kontaktujte ma na adrese info@michaelaray.com a dohodneme si úvodne zoznamovacie stretnutie, 15-30 min, ktore je zdarma. Stretnutie prebieha online alebo telefonicky. Na základe zoznamovacieho sedenia sa rozhodnete, či je táto metóda pre vás vhodná a chcete začať v sukromnom koučingu / terapii. [...]
Read more...
Samota môže byť smutná a ohromujúca, či už ste doslova sami alebo “len” cítite osamelosť. Zažila som to na vlastnej koži. Pred deviatimi rokmi som sa presťahovala z USA do Belgicka kvôli práci. Mala to byť vzrušujúca medzinárodná príležitosť spolu s mojím vtedajším priateľom. On však nakoniec neprišiel a miesto toho sa so mnou rozišiel. Takže som bola v Belgicku doslova sama, bez rodiny, bez priateľov a bez partnera.
Po prebdenej noci a osem hodinovom časovom posune som vystúpila v Bruseli z lietadla. Bola nedeľa ráno 1 decembra. Na letisku ma nikto nečakal. Zobrala som si taxík do ubytovne, ktorú mi na prvý mesiac zarezervovala firma. Od únavy som padla do postele. Zobudila som sa až poobede. Vonku pršalo a bola už tma. Vôbec sa mi nechcelo vykročiť do neznáma.
Ale nemala som žiadne jedlo a tak som sa opatrne vybrala von. Všetko bolo zavreté a ulica zívala prázdnotou. Prepadol ma nepríjemný pocit osamelosti a neistoty. Obzerala som sa, či nie je nikto za mojim chrbtom. Nakoniec som našla večierku. Na výber tam toho moc nemali, tak som si kúpila aspoň mrazenú zeleninu a soľ.
Na druhý deň som išla do novej práce. Čakala som pol hodinu na zastávke. Autobus meškal už 15 minút. Konečne som zazrela v diaľke moje číslo a vydýchla som si. Vykročila som k autobusu, ale on nespomaľoval. Prefučal okolo mňa, akoby zabudol zastaviť. Rozbehla som sa za ním, mávala som na neho ale on nič, proste išiel ďalej. Nechápala som, čo sa práve stalo. Vrátila som sa zmätená na zastávku. Nejaká pani mi niečo povedala po flámsky, ale nerozumela som jej ani slovo. Nakoniec vysvitlo, že na autobus treba zamávať, inak nezastane. Aha, tak teraz musím znovu čakať na ďalší, pomyslela som si frustrovane. Do roboty som prišla s meškaním a nervózna. Tak sa začal môj prvý deň na novej pozícii, v novej krajine.
Po dvoch týždňoch sa mi minulo oblečenie a nemala som si veci kde oprať. Bol to nepríjemný pocit, že som musela zápasiť s takou samozrejmosťou, ako je oblečenie. Našťastie jedna kolegyňa bola taká zlatá, že sa mi sama ponúkla, či nepotrebujem oprať. Táto láskavosť mi padla veľmi dobre, nielen po praktickej stránke, ale aj preto, že mi tak prejavila svoju ľudskosť, keď som bola na všetko sama.
Ulice sa už začali vyzdobovať svetielkami a vianočné trhy boli v plnom prúde. Ja som však nemala ani pomyslenie na zábavu, lebo som riešila, kde budem bývať, keď mi o pár dní skončí prenájom v ubytovni. Obávala som sa, či si stihnem niečo nájsť. Na poslednú chvíľu som predsa objavila vhodný byt.
SMUTNÝ SILVESTER
Blížil sa koniec roka a tak som sa opýtala zopár kolegov, či by som sa k nim mohla na Silvestra pridať. Povedali mi však, že radšej nie, lebo budú so svojimi priateľmi hovoriť po flámsky, takže by som im nerozumela. Pochopila som, že sa im to nehodí. Nechcela som sa vnucovať. Na Silvestra som išla spať o 21 hod, aby som radšej nemyslela na to, že som sama, kým ostatní oslavujú príchod nového roka. Hovorila som si, je to deň ako každý iný. Ale predsa sa vo mne ozývala sebaľútosť.
V novej krajine som zápasila aj so zdanlivo jednoduchými vecami. Napríklad som si kúpila nožík, ktorý bol zabalený v plastovom obale. Doma som zistila, že ho nemám čím otvoriť, lebo nemám iný nôž na prerezanie tvrdého obalu. Stála som v kuchyni ako blbec so zabaleným nožom a nepokrájanou zeleninou.
Inokedy som si zas kúpila mini stolík a niekoľko riadov v IKEI. Keď som vyložila veci z nákupného vozíka, uvedomila som si, že to nedokážem sama odniesť na autobusovú zastávku. Bola som na okraji plaču z bezmocnosti. Musela som požiadať úplne cudzích ľudí na parkovisku, aby ma odviezli na zastávku. Pozerali sa na mňa zaskočene. Bolo mi to trápne, ale musela som sa povzniesť nad hanbu.
Pri inej príležitosti ma zas potriasol elektrický prúd, keď som sa pokúšala nainštalovať úchyt na žiarovku, keďže belgické byty sú totálne nevybavené. Toľko som fidlikala s poistkami hore dole, ako som to skúšala namontovať, až som sa pomýlila a nechala ich omylom zapnuté. Cítila som sa vystrašená a na všetko sama.
Nedele boli pre mňa najhoršie dni, pretože všetky obchody boli zatvorené. Musela som sedieť v prázdnom byte, cítila som sa osamelo, ľutovala som sa, bola som naštvaná na svojho bývalého. Pomaly som smerovala do depresie. Cítila som sa „oprávnená cítiť sa zle“, pretože to bola JEHO chyba, že ma nechal takto sa plahočiť. Je to zvláštne, ale určitá časť mňa si užívala oprávnenie hnevať sa. Keby som sa toho bola vzdala, bolo to, akoby som schvaľovala, čo mi bývalý urobil. Po niekoľkých mesiacoch som sa však cítila tak zle, že to bolo neznesiteľné. Uvedomila som si, že som stratila kontrolu nad tým, ako sa cítim a neviem sa už sama z tejto jamy vyhrabať. Vtedy som sa rozhodla, že potrebujem pomoc.
Najprv som strávila hodiny na Skype s mamou, ktorá ma podporila. Potom som sa prinútila hľadať miestne spoločenské podujatia a predsavzala som si tam ísť, aj keď sa mi práve nebude chcieť. Pripojila som sa k niekoľkým online skupinám na Meetup.com. Vďaka tomu som sa zoznámila s prvými priateľmi.
Ďalej som sa rozhodla nájsť si kurz jogy. Komplikácia bola v tom, že väčšina kurzov skončila ešte predtým, než som sa ja dostala domov o 20:00 hod. Stretla som však Inda, ktorý chcel učiť jogu ako dobrovoľník a potreboval miesto. Navrhla som mu, že môže raz za týždeň na tento účel použiť moju obývačku. Zverejnila som túto aktivitu v ženskej online skupine. A tak som každý týždeň mohla cvičiť. Navyše som stretla vždy pár nových ľudí. Po cvičení som ich ponúkla čajom a pokecali sme.
NOVÉ ZVYKY NA NEDEĽU
V nedeľu som začala počúvať na Youtube motivačného rečníka a vypracovala som si zopár cvičení osobného rozvoja, ktoré odporúčal. Moja myseľ sa preladila na pozitívne témy. Bola som príliš zaneprázdnená rôznymi nápadmi na to, aby som sa cítila nahnevaná či osamelá. Nedele sa stali moje najobľúbenejšie dni. Naliala som si červené víno, zapálila sviečky, zabalila sa do deky a pohodlne usadila na pekný gauč, čo som si sama poskladala. Čas pre mňa sa môže začať.
Rečník sa v krátkosti zmienil o NLP. Rozhodla som sa o tom zistiť viac. Na ďalší týždeň prišla na jógu žena, ktorá bola trénerkou NLP.
Aká náhoda! Súhlasila, že usporiada mini workshop. Tak ma táto metóda zaujala, že som sa rozhodla stráviť letnú dovolenku štúdiom NLP v Kalifornii, rovnako ako kedysi ona. Po NLP tréningu sa môj obzor natoľko rozšíril, že som začala písať knihu a mala som dokonca ašpiráciu zdieľať túto techniku aj naživo. Začala som organizovať malé semináre NLP u mňa doma. Prvýkrát som bola dosť nervózna. Bola to veľká osobná výzva a musela som vystúpiť z mojej komfortnej zóny. (*NLP – neuro linguistické programovanie)
Už od detstva som sa hanbila rozprávať pred ľuďmi. Bola som to dieťa, čo na Mikulášskom večierku radšej nedostalo nič, než by malo povedať básničku. Učiteľka na základnej škole ma musela často napomínať: “Čítaj hlasnejšie, nepočujem ťa!”
Ale veľmi som to chcela dokázať a preto som si ešte počas školenia v Kalifornii dodávala odvahu na tento krok. Keď sa začala zaplnať moja obývačka cudzími ľuďmi, rozklepali sa mi kolená. Pomáhala som si prezentáciou v počítači, aby som nezabudla, čo chcem povedať. Bolo to trošku kostrbaté ale nakoniec som to zvládla. Bola som na seba hrdá a hovorila som si, že každý ďalší raz to bude už len ľahšie. Ľudia, ktorí prišli, boli zaujímaví a rýchlo sme sa spriatelili.
ZMENA MYSLENIA
Uvedomila som si rozdiel v mojom myslení, oproti tomu, keď som sa prvýkrát presťahovala do Belgicka. Predtým som sa cítila izolovaná, osamelá, čakala som kým ma miestni ľudia pozvú a zapoja do ich aktivít. Bola som frustrovaná, že sa nikto o mňa nezaujímal. Všetci boli príliš zaneprázdnení a nepotrebovali ma. Keď som však najprv ponúkla hodnotu ostatným, zrazu som bola zahrnutá pozornosťou, ľudia sa chceli so mnou zoznámiť a tráviť čas.
Je to kreatívny spôsob dobrovoľníctva. Dobrovoľne som sa venovala aktivitám, ktoré ma zaujímali, čo priťahovalo ľudí, ktorí mali so mnou niečo spoločné. Je to efektívny systém vytvárania zmysluplných vzťahov.
Možno si poviete že je smutné, že ľudia prišli, až keď mali čo odo mňa získať, že je to od nich sebecké. Že je to tvrdá realita, že sa nezaujímajú o druhých, len o seba. Je to však normálne. Ľudia majú radi tých, ktorí robia pre nich niečo dobré a nezaujímajú sa o cudzích. Ako však potom prekonať situaciu cudzí verzus cudzí? Väčšina by bol rada, keby ten druhý ponúkol niečo dobré. Niekto však musí spraviť prvý krok. Takže ja som miesto čakania začala. Odmenou bolo získanie nových známych a prekvapujúco aj získanie novej kariéry, o ktorej sa mi v minulosti ani len nesnívalo. Tento princíp nie je nič kvôli čomu by sme sa mali hnevať, či byť smutní. Výhodou je proste začať pomáhať druhým v niečom, čo aj tak radi robíte.
MÔJ ŽIVOT DNES
Dnes, o devať rokov neskôr, mám milujúceho manžela, krásnu dcérku a ako koučka a regresná terapeutka pomáham aj inym ľuďom nájsť si dobrého partnera.
Koučing je zameraný na dosahovanie cieľov, teda pracujeme s výhľadom do požadovanej budúcnosti. Napríklad ohľadom toho ako by mal vyzerať ideálny vzťah po ktorom klient túži. Nastavíme potrebné kroky k dosiahnutiu cieľa.
Koučing je obohatený o prvky regresnej analýzy, kde sa vraciame do minulosti, identifikujeme kde v detstve vznikli bloky, ktoré dnes spôsobujú opakujúce sa problémy. Napríklad pocit neprijatia v detstve často spôsobuje okrem iného opakovaný výber nevhodných partnerov. Následne tieto bloky transformujeme pomocou cvičení, ktoré sa dajú prirovnať k regresnej terapii.
Čo sa deje, keď človek prechádza touto transformáciou?
Zaujímavé je, že klient sa vďaka transformáciám začína posúvať na vyššie energetické úrovne. Napríklad na začiatku je daná osoba hanblivá, málo asertívna a každý ju len využíva.
Keď sa však posunie napríklad z úrovne hanby na úroveň hnev, uvoľní sa veľké množstvo energie, ktorú keď správne využijeme, pomáha jej to nastaviť si zdravé hranice. Neskôr sa dostáva na úroveň odvahy, kde dokáže prekonať svoju komfortnú zónu. Začína robiť veci o ktorých roky snívala ale mala strach ich zrealizovať. Automaticky pritom stúpa aj sebavedomie, asertivita a autenticita. V tomto momente je časte, že daná osoba začne žiariť príťažlivosťou a zrazu sa vyskytujú v okolí viacerí záujemcovia o randenie.
Krásne a emotívne momenty sú keď sa klient dostane na úroveň prijatia a precítenia lásky. Popri tom sa odblokováva prietok radosti a hravosti, ktoré pomáhajú pri “ľahkom” dosiahnutí cieľov. Po transformácii je zmena taká hlboká, že majú ľudia pocit, že takí boli vždy.
ČO MÔŽETE ROBIŤ, AK SA CÍTITE OSAMELO?
Pokúste sa vystúpiť z pozície obete.
Či už je vaša samota spôsobená tým, že ste reálne sami, alebo mate iné problémy, kvôli ktorým sa cítite izolovaní, skúste sa vzdať “nároku” na to, že máte oprávnenie sa cítiť zle. Logicky môžete mať tento nárok, ale jeho uplatnenie neprinesie nič dobré. Naopak je tu riziko prepadu do depresie, čo je ešte horšie ako samota. Ak je to nutné, požiadajte o podporu známych, odborníka, alebo siahnite po motivačnej literatúre, či videách. Porozmýšlajte, čo robíte, čo možno prispieva k vašej samote.
Prestaňte si robiť nároky na to, čo by mali ostatní robiť pre vás.
Marta sa hnevala na celý svet. Podľa nej jej každý niečo dlžil a nenaplnil jej očakávania. Strýko jej každý rok poslal k narodeninám pohľadnicu a sľúbil, že ju príde navštíviť. Hnevala sa na neho, že ešte neprišiel. Ona mu však žiadne pohľadnicu nikdy neposlala. Jej sestra ju raz za mesiac pozývala na nedeľný obed. Popri starostlivosti o rodinu sa na častejšie pozvánky nezmohla. Marta sa hnevala, že pozvánky sú len zriedka. Nárokovala si častejšie pozvania, s tým, že však ona neočakáva honosné jedlá. Nikdy jej však nenapadlo ponúknuť sestre babysitting alebo uvariť obed pre nich.
Jej doktor jej pomáhal nad rámec svojej práce s administratívou na sociálne dávky. Bol však práve na dovolenke a tak nereagoval hneď na jej emaily. Bola pohoršená, ako ju nechal celý týždeň čakať a nevedela mu od zlosti prísť na meno.
Zoznam pokračoval ďalej. Zaťažovala celé okolie svojimi prehnanými požiadavkami a ťažobou svojej nespokojnosti. Bolo jedno koľko toho ľudia pre ňu robili, vždy našla nejaký nedostatok, kvôli ktorému sa nedokázala tešiť. Ľudia boli jej nevďačnosťou a negatívnosťou podráždení a tak od nej každý nakoniec bočil. Cítila sa stále viac a viac sama.
Na čo si vy robíte nároky od svojej rodiny, známych, okolia alebo dokonca vlády? Na koho čakáte, aby sa vaša situácia nejako zmenila? Koho viníte za to, že sa to ešte nestalo? Čo z toho by ste mohli ovplyvniť vlastnou aktivitou?
Prejavte vďaku za veľkorysosť ľudí a za to čo je vo vašom živote dobré
Marta dostala pridelený slušne vybavený sociálny byt. Donáškovou službou si nechala pravidelne nosiť jedlo v bio kvalite. Nepracovala už päť rokov, ani nemala záujem o prácu, lebo to nenaplňalo predstavu jej slobodného života. Vyhovovalo jej poberať dávky, ale zároveň sa ľutovala, že má málo peňazí. Bývala v blízkosti krásneho parku, ale išla sa prejsť len vtedy, keď jej známa mala pre ňu čas. Rada by chodila tancovať, ale keďže ju na kurz nemal kto odviesť, predstava, že by strávila hodinu v MHD ju odradila. Sedela celé dni doma a cítila sa deprimovaná. Keď jej psychologička poradila, aby sa skúsila sústrediť na veci, za ktoré môže byť vďačná, vysmiala ju, že to je blbosť. Ona predsa nemá nič za čo by mohla byť vďačná. Nemá muža ani deti, nemá milióny na účte a nedávno jej začala ešte aj menopauza!
Je niečo, za čo vy môžete byť vďační? Čo tak začať maličkostami. Som vďačná, že mám kde bývať, mám čo jesť, žijem v krajine, kde nie je vojna, bolo mi dopriate zažiť, čo je to byť mamou, práve dnes ma nič nebolí, snívam o svojich cieľoch, spoznávam nových ľudí…
Porozmýšlajte čo robíte radi, z čoho by mohli mať osoh aj iní ľudia.
Chceli by ste tráviť čas v spoločnosti známych ale oni sú zaneprázdnení? Čo keby ste im ponúkli, že im pravidelne postrážite deti, kým si oni vyjdu na dlho odkladané rande. Isto vás pri tej príležitosti radi pozvú k nim aj na obed či večeru.
Radi by ste chodili do prírody, ale nemáte s kým? Čo keby ste zorganizovali cez vašu knižnicu, kostol alebo prípadne online skupinu pravidelné výlety?
Radi by ste sa v spoločnosti venovali umeniu či maľbe? Možno máte priestory, ktoré môžete na to ponúknuť nejakému umelcovi, ktorý vás na výmenu pozve do svojho workshopu.
Obráťte pozornosť z toho čo vy očakávate od života na to, čo očakáva život od vás.
Toto je pekná myšlienka prevzatá z Budhizmu a dá sa použiť kdekoľvek. Na Slovensku som si zvykla že, čo je za prahom mojich dverí, to sa ma už netýka, a čo je pred panelákom, tak to už vôbec nie. Počas môjho života v USA som sa však naučila rozmýšľať o tom, čo môžeme spraviť pre to, aby naše okolie a naša spoločnosť lepšie prosperovala. Slováci si často myslia o Američanoch, že sú umelo vysmiati a my sme hrdí na to ako pravdivo informujeme okolie o našich negatívnych pocitoch.
Neuvedomujeme si však, že tým, že sa sústredíme na negatívne, tým ho aj prežívame. Američania sa naopak presviedčajú o tom, že sa cítia skvele a nakoniec si aj navodia ten pocit. Zažila som to, keď som sa tam ako čašníčka musela povinne usmievať na zákazníkov, aj keď som sa tak práve necítila. Tým, že oni sa usmievali späť na mňa, začala som sa automaticky cítiť lepšie a už som nemusela úsmev predstierať. Zaujímavá skúsenosť.
Keď som sa vrátila z USA, začala som po ich vzore zbierať smeti pred panelákom a strihať kríky. Susedia sa na mňa pozerali, že som divná a zisťovali, či som z mestskej správy, keď to robím. Nie je totiž v našej mentalite rozmýšľať, ako prispieť k spoločnému dobru bez toho, aby som z toho niečo priamo získal. Ja som sa však už naučila, že z dobrovoľníctva a pomoci druhým vždy niečo dobré získam, aj keď dopredu sama neviem, čo to presne bude. Vyskúšajte si to schválne a uvidíte, že to pomôže aj proti pocitu osamelosti.
Potrebujete pomôcť s vašim problémom?
Kontaktujte ma na adrese info@michaelaray.com a dohodneme si úvodne zoznamovacie stretnutie, 15-30 min, ktore je zdarma. Stretnutie prebieha online alebo telefonicky.
Na základe zoznamovacieho sedenia sa rozhodnete, či je táto metóda pre vás vhodná a chcete začať v sukromnom koučingu / terapii. [...]
Read more...
Niektoré ženy nevedia prejaviť svoju sexualitu tak, ako by si priali. Chceli by si s partnerom užívať vášeň, vzrušenie, spojenie v láske, ale akosi chuť na to neprichádza. Miesto toho počítajú týždne od posledného sexu a hrozia sa, že “to” čoskoro budú musieť znova podstúpiť, aby sa ich muž nezačal obzerať po inej.
Čo mohlo spôsobiť tento problém? Dôvodov môže byť viacero. Jeden z nich je aj prílišné zavrhovanie sexuality počas dospievania. Sexualita nie je sama o sebe dobrá ani zlá. Tak ako nôž nie je o sebe dobrý alebo zlý. Záleží na jeho použití v danom čase a kontexte. (Článok bol uverejnený v časopise Balans.)
Ak sa téma sexu prezentuje príliš prudérne, môže vytvoriť v mladých ženách podvedomý program, kde sex = hriech = znehodnotenie seba = vina a hanba. Potom sa vydajú a zrazu platí nová rovnica: sex = manželská povinnosť.
Starý podvedomý program však neprestáva platiť. Tak sa môžu dostať do nevedomého konfliktu, kde na jednej strane by mali vykonávať túto aktivitu, ale na druhej strane ich voči tomu niečo odpudzuje. Ani nevedia čo im bráni, lebo logika hovorí “teraz už môžeš”, teraz už vlastne musíš…
Podobne si zakódovali niektoré ženy predsudky o nahom tele. Nemôžu sa uvoľniť, prijať partnerovu lásku a sústrediť sa na príjemné pocity, ktoré sa im snaží dotykom navodiť.
Veľmi konzervatívna výchova sa často spája s kresťanstvom. Avšak pápež Francis sa k tomu vyjadril, že bigotná morálka je nesprávne pochopenie kresťanského posolstva. “Extrémne prudérne názory na sex spôsobili obrovské škody, ktoré je v niektorých prípadoch stále cítiť. Potešenie z jedla, rovnako ako sexuálne potešenie, pochádza od Boha,” dodal.
AKO SI MÔŽU POMÔCŤ ŽENY, KTORÉ SÚ ZABLOKOVANÉ PRÍLIŠ PRUDÉRNYMI ŠTANDARDAMI?
Priblížim vám to na nasledovnom príbehu. Adela bola 48 ročná vysoko postavená manažérka v medzinárodnej spoločnosti. Šéfovala vyše stovke ľudí a služobne cestovala po celom svete. Bola výrečná a vzbudzovala rešpekt.
Nikomu by však nenapadlo, čo sa môže skrývať v jej vnútri. Už od malička snívala o tom, že bude mať veľkú rodinu. Keď sa vydala, kúpili si s manželom veľký dom, aby mali dosť miesta pre ich plánované štyri deti. Predstavovali si, ako tam budú ich ratolesti šantiť. Ale detičky dlho neprichádzali. S manželom chodili po doktoroch a zisťovali v čom je problém. Nakoniec sa dozvedeli srdcervúcu správu: “Deti nikdy nebudete mať!”
Adela ťažko znášala, že sa musí vzdať svojho sna. Akoby nestačilo toto trápenie, manžel ju opustil kvôli inej. Adela sa zrútila a plakala. Uzavrela sa do svojho vnútra. Zanevrela na chlapov. Aby neupadla úplne do depresie, obrátila svoju pozornosť na povinnosti vo firme, kde bola zamestnaná. Jej práca sa stala jej všetkým. Roky utekali, kariérne postupovala, peniaze pribúdali na účte, ale niečo jej predsa chýbalo. Jej srdce bolo nenaplnené. Túžila po láske a blízkej osobe. Chcela mať vedľa seba muža, o ktorého sa môže oprieť, ktorý ju bude ľúbiť. Keď sa jej blížilo na päťdesiatku, rozhodla sa zmeniť svoj život. Začala chodiť na semináre osobného rozvoja a pripravovala v sebe priestor aj pre prípadný nový vzťah.
Stretli sme sa na mojom NLP* workshope zameranom na mentálnu prípravu pred randením. (*NLP – neuro lingvistické programovanie) V ten deň sme tam boli len samé baby a tak sa rozprúdila veľmi otvorená debata. Ženy zdieľali ktorá čo očakáva od budúceho vzťahu, čo ju trápi a čo jej stojí v ceste.
Adela v tom zahlásila: “Keď sa už tak otvorene bavíme, tak ja sa priznám, že som už desať rokov sama a už desať rokov som nemala sex. Chýba mi sexuálny život, ale niečo mi v tom bráni. Partnera zatiaľ ešte nemám, ale vedela by som si to predstaviť s mojim záhradníkom. Viem, že on tiež. Ale ja to proste nemôžem. Zároveň sa hnevám sama na seba, že čo som taká staromódna. Stále mi zvoní v ušiach, že sex môže byť až po svadbe, ale však ja už nie som panna! Ani sa už neplánujem znovu vydať. Logicky viem, že už som dospelá žena, čoskoro budem mať päťdesiat a veľa času na sexuálny život mi už neostáva. Ale predsa si neviem v tomto pomôcť.”
Baby ju chceli podporiť a tak jej hovoria. “Adela, kašli na tie staromódne pravidlá. Si dospelá žena, keď to s ním chceš, tak choď do toho a neobzeraj sa spať. Nikto ťa nebude súdiť.” Potom sa zapojila aj najstaršia účastníčka. “Pozri, ja mám už skoro šesťdesiat a sex si ešte občas užívam, tak prečo by si to nemohla aj ty?”
Adela len krútila hlavou: “Ja viem baby, že to myslíte dobre, ale vy si to neviete predstaviť, v čom je môj problém. Ja som bola vychovaná veľmi konzervatívne a napriek logike sa neviem zbaviť toho zlého pocitu.”
Opýtala som sa jej. “Adela, z toho čo hovoríš by som povedala, že na jednej strane veríš v to, že sex môže byť až po svadbe a na druhej strane chceš mať sex a sama rozhodovať kedy a s kým to bude. Nech sa však rozhodneš pre jednu alebo druhú stranu, vždy sa cítiš zle. Buď máš pocit viny alebo frustrácie, je to tak?”
Adela prikývla: “Ano, presne tak, chcem byť pánom vlastnej sexuality a nechcem sa cítiť kvôli tomu previnilo. Už nechcem veriť v to, že sex môže byť až po svadbe, ale neviem sa toho zbaviť.”
“Ano chápem. Ide o to, že pokiaľ bojuješ proti zastaralej pravde, nikdy sa jej nezbavíš. Existuje však prirodzený cyklus, ako si mozog recykluje nepotrebné presvedčenia a vytvára nové pravdy a to úplne v mieri a bez boja.”
Adelu to zaujalo: “Naozaj, tak to by som chcela vedieť ako to funguje.”
A tak sme sa dohodli, že budeme neskôr súkromne pracovať na tejto téme, tak aby jej nebránila nadviazať vzťah v jej novom životnom období.
Stretli sme sa o týždeň. Po hodinovom NLP cvičení, vyhlásila: “Ja to nechápem ako je to možné, ale môj blok je preč. Desať rokov som s tým nevedela pohnúť a zrazu je to za hodinu vyriešené. Ďakujem.” Usmiala sa.
AKO FUNGUJE CYKLUS ZMENY PRESVEDČENIA
Ľudia často pokladajú proces zmeny presvedčenia za zložitý a namáhavý. Avšak zároveň v živote prirodzene a spontánne zmeníme stovky presvedčení. Možno je to teda zložité len vtedy, keď sa pokúšame zmeniť presvedčenie takým spôsobom, ktorý nerešpektuje prirodzený cyklus, tj. snažíme sa presvedčenie potlačiť alebo s ním bojovať.
Prirodzený cyklus zmeny sa dá prirovnať k zmenám ročného obdobia. Nová viera je ako semienko, ktoré zasadíme na jar. Zakoreňuje sa, rastie, dospieva ako rastlina v lete. Počas rastu musí však o svoje miesto súťažiť aj s burinami, ktoré už v záhrade rastú a tak potrebuje občas pomoc záhradníka.
Podobne ako úroda na jeseň, tak aj určitá viera splnila svoj účel a stáva sa zastaralou. Avšak ovocie tejto viery (tj. pozitívny úmysel s ktorým sme ju pôvodne prijali) si ponechávame. A nakoniec v zime, keď je určité presvedčenie už nepotrebné, nechávame ho rozplynúť sa, čím pripravujeme pôdu pre ďalší cyklus.
ŠTÁDIÁ CYKLU ZMENY OBMEDZUJÚCEJ VIERY
Chcem veriť
Adela chcela veriť, že je pánom vlastnej sexuality a má právo rozhodovať či bude mať sex, s kým a za akých okolností. Chcela mať toto presvedčenie, pretože očakávala, že to bude mať pozitívny vplyv na jej život a prispeje k tomu, aby mohla znovu zažiť blízkosť muža a lásku, po ktorej veľmi túžila. Zároveň si však uvedomovala, že momentálne tomu ešte neverí a to ju frustrovalo.
Som otvorený veriť
Aké by to bolo keby som tomu verila? Zavrela oči a na chvíľu sa preniesla do fantázie. Zacítila pocit slobody pri tom ako sa jej vynárali obrazy z budúceho života. Prirodzene k nej prišli nové myšlienky, ktoré podporili novú vieru. Otvorila oči a povedala. Viem, že tomu ešte celkom neverím, ale čo ak je to možné? Z jej hlasu bolo počuť vzrušenie a odhodlanie objaviť nové možnosti.
Teraz verím
Tomu, čo veríme, hovoríme v našej osobnej realite pravda. Adela začala veriť svojej novej pravde, ale narazila zároveň na “starú” pravdu, že sex môže byť až po svadbe. Tieto dve pravdy stáli proti sebe v konflikte. Adelu to podráždilo. “Prečo sa tu stále berie ta prudérna vízia, ja si ju už predsa neželám, obmedzuje ma, kazí mi život!”
Som otvorený pochybovať
Na to, aby sme mohli prehodnotiť staré presvedčenie, musíme byť najprv otvorení o ňom pochybovať.
Adela sa zamyslela: Čo ak moje presvedčenie “sex až po svadbe” už neplatí, respektíve neplatí pre mňa v mojej situácii? Možnože nie je také dôležité, aby som mu dnes verila. Je snáď toto pravidlo dôležitejšie ako možnosť zažiť znovu lásku? Ako by som sa na túto otázku dívala očami môjho záhradníka?
Dôvera v proces
Dôverovať v proces, aj keď nevieme celkom ako sa to stane, otvára v nás priestor možnostiam, ktoré by sme si sami logicky nevymysleli. Je to ideálny stav mysle pre požadované zmeny. S Adelou sme si prešli pozitívny úmysel starého aj nového presvedčenia a hľadali ako môžu tieto úmysly vedľa seba existovať.
“Adela, pre koho bolo to pravidlo určené, keď ti to rodičia hovorili?”
“Pre mladé neskúsené dievča. To už dnes nie som ja.”
“A čo ti tým rodiča chceli zabezpečiť?”
“Aby som sa vyhla neželanému tehotenstvu, chorobám, hanbe a sklamaniu.”
“A ak by si sa vyhla týmto problémom, tak čo by to zabezpečilo tvojím rodičom?”
“Mali by dobrý pocit, že ma správne vychovali a splnili si svoju rodičovskú povinnosť.”
“A keby si splnili svoju rodičovskú povinnosť, tak čo ti tým chceli dať?”
“Chceli, aby som mala dobrý život. Mysleli to dobre.”
“Myslíš, že by ti rodičia aj dnes priali aby si mala štastný život?”
“Ano, isto by mi to priali, hoci už nežijú. V ich dobe však existovala len jedna správna cesta ako to dosiahnuť.”
“Sú dnes aj nejaké iné možnosti ako si zabezpečiť šťastný život a vyhnúť sa problémom, ktoré mali na mysli tvoji rodičia?”
“Tehotenstvo mi už nehrozí. Hanba tiež nie, doba sa zmenila. A ako inak by som sa dnes mohla chrániť pred pohlavnými chorobami, sklamaním a zabezpečiť si dobrý život?”
Adela sa ďalej pohrávala s týmito otázkami a postupne sa absolutistická pravda starého presvedčenia začala jemne roztekať.
Múzeum osobnej histórie (kedysi som veril)
Keď prestaneme v niečo veriť, nezabudneme na to ako pri amnézii. Mení sa však emocionálny náboj a psychologický efekt, ktorý v nás daná myšlienka evokuje. Pamätáme si, že sme v to verili, ale dnes to už nie je pre nás “pravda” a tým pádom to neovplyvňuje naše správanie. Keď už v niečo neveríme, tak sa nemusíme na danú myšlienku hnevať alebo popierať, že vôbec existovala. Naopak si môžeme nostalgicky pripomenúť pozitívny zámer danej myšlienky a uvedomiť, že máme aj iné možnosti ako naplniť tento zámer.
POSTUP NLP CVIČENIA NA ZMENU NEŽIADUCEHO PRESVEDČENIA
Autorom nasledujúceho postupu je môj učiteľ Robert Dilts, jeden z najvýznamnejších NLP autorít na svete. Cvičenie môžete použiť na akúkoľvek tému, kde chcete zmeniť presvedčenie, resp. prekonať strach, že niečo nedokážete.
Napíšte si názov pozícii na 6 kartičiek a rozložte ich na zem, podľa uvedenej schémy. Budete postupovať po pozíciach ako v hre človeče nezlob sa. Keď prídete do cieľa, tak ste vyhrali! 🙂 Ak robíte cvičenie sami, nahrajte sa prípadne na mobil, aby ste si následne mohli vypočuť vlastné myšlienky a spraviť poznámky. Video je len pre vás, následne ho možete zmazať, takže si nerobte starosti ako tam vyzeráte.
Postavte sa na pozíciu 1 – Chcem veriť. Sústreďte sa na nové presvedčenie, ktoré chcete získať. Zapíšte si ho.
Presuňte sa na pozíciu 2 – Som otvorený veriť. Predstavte si, že ste v budúcnosti, kde už máte danú vieru a správate sa podľa nej. Nechajte sa unášať fantáziou. Aká je táto budúcnosť? Čo sa tam deje? Čo vidíte a cítite? Nájdite tri dôvody, ktoré podporujú vaše nové presvedčenie.
Presuňte sa na pozíciu 3 – Teraz verím. Sústreďte sa na novú myšlienku. Povedzte si: “Pre mňa je pravda, že xyz (vaše presvedčenie).” Sústreďte sa na vnútorné pocity, ktoré to vo vašom tele vyvoláva. Aka námietka vám skrsla v mysli? Zapíšte si túto námietku.
Presuňte sa na pozíciu 4 – Som otvorený pochybovať. Sú nejaké situácie / výnimky kedy daná námietka (viera, presvedčenie) neplatí? Kto by mohol byť váš mentor ohľadom námietky? Predstavte si, že ste daná osoba (mentor), pozeráte sa na seba a dávate radu na danú tému. Vstúpte späť do seba a prijmite radu od mentora.
Presuňte sa na pozíciu 6 – Dôvera. Aký pozitívny zámer mala pre vás “stará pravda” a aký pozitívny úmysel má pre vás “nové presvedčenie”? Ako inak by ste mohli naplniť zámer “starej pravdy”? Chcete si nechať niečo zo starej viery, resp. potrebujete nejako upraviť nové presvedčenie?
Presuňte sa späť na pozíciu 4 – Som otvorený pochybovať. Prineste si so sebou nové informácie, ktoré ste si uvedomili v priestore “ dôvera”. Presuňte zastaralé presvedčenie do priestoru 5 – Múzeum osobnej histórie (kedysi som veril).
Vráťte sa na pozíciu 3 – Teraz verím. Sústreďte sa na posilnenie novej viery. Vyjadrite čo ste si uvedomili počas tohto procesu.
Presuňte sa znovu na pozíciu 6 – Dôvera. Ste už s výsledkom spokojný alebo sú potrebné ešte nejaké zmeny? Proces na jednotlivých pozíciach môže pokračovať podľa vašich potrieb, až kým ste úplne spokojný.
Potrebujete pomôcť s vašim problémom?
Kontaktujte ma na adrese info@michaelaray.com a dohodneme si úvodne zoznamovacie stretnutie, 15-30 min, ktore je zdarma. Stretnutie prebieha online alebo telefonicky.
Na základe zoznamovacieho sedenia sa rozhodnete, či je táto metóda pre vás vhodná a chcete začať v sukromnom koučingu / terapii. [...]
Read more...
Hosťovský článok od Spokojná Mama. Nedávno som čítala na internete článok o nemilovanej dcére. Myslím si, že nie je správne, sústrediť sa na to, či ťa nemiluje mama, otec, alebo tvoj opatrovník. Či si dievča, alebo chlapec. Ten článok sa mal volať nemilované dieťa. Absolútne som sa v tom článku našla. Vlastne ma to až vydesilo, lebo ani môj psychológ mi to tak priamo „nešplechne do tváre“.
Horšie bolo, že som tam nenašla celkom jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, ako sa tejto mojej nálepky „nemilované dieťa“ zbavím. Tento článok mnohým ľuďom nič nepovie, pretože si to jednoducho nevedia predstaviť. A ja im to naozaj prajem, pretože ich rodičia zrejme celý život motivovali, budovali v nich silnú osobu. Človeka, čo bude pevne stáť na svojich nohách a prekonávať v živote jednu prekážku za druhou. Tak je to správne! Nie každý však mal to šťastie.
Nedostatok lásky v detstve môže viesť k nedôvere. Nedôvere cudzím ľudom, ale čo je za mňa najhoršie, nedôvere v samého seba. Ak vás nedostatočne milujú rodičia, ako sa môžete milovať vy?! A ako to budem veriť partnerovi, ak poznám všetky svoje chyby. Ak som stále počúvala aká som nemožná, ako za všetko môžem, nič nespravím poriadne. Dokážem ja byť dobrý rodič? Budem vedieť vytvoriť harmonickú rodinu, ak som v nej nevyrástla?
To nemilované dieťa je uväznené vo mne. Nikdy nepochopí prečo? Prečo som nedostala toľko lásky ako iné deti, prečo ma nepochválili tak ako ju, prečo sa mojím rodičom moja izba nezdala dosť dobre uprataná, prečo moje nápady nikdy neboli lepšie ako ich, prečo?
Navždy budem rozmýšľať nad tým, či som bola vždy o niečo horšia ako všetci, alebo som bola len nedocenená. Keď sa pozriem do zrkadla, nevidím tam krásnu a šikovnú ženu, milujúcu matku, manželku, schopnú kuchárku, ženu čo stihne dve práčky za deň, oprať, ožehliť, poskladať… Ženu čo denne vyberie vysávač a zotiera podlahu, aby jej rodina žila v krásnom dome, kde to vonia nielen po chutnom jedle a sladkom koláči. Ja v tom zrkadle vidím len zlyhanie a nekonečné množstvo chýb. Čo všetko by som ešte mohla viac a lepšie.
Celý môj život, veľká časť mojich postojov a pohľadov na svet a môj život vychádza práve z toho, že som bola nemilované dieťa. Stále čakám na pochvalu, ktorú som nedostala. Uznanie, ktoré nikdy neprišlo. Celý život sa naháňam za nejakým docenením, ale je to ako keď sa pes točí za svojím chvostom. Nikdy ho nedobehne. Pretože aj keď dosiahnem úspech, ja sama ho nevidím. Chýba mi sebadôvera. Áno, to ja musím byť pyšná na to, čo som spravila. Len ja viem, čo som dokázala, len ja viem koľko ma to stálo a čo som tomu obetovala, len ja musím byť spokojná sama so sebou, pretože všetci ostatní už dávno sú.
Mám potrebu každému pomáhať. Aj ten čo si pomoc nepýta, ale ja viem, že mu dokážem pomôcť. Som ako televízna svokra „Idem, riešim!“ . Podľa psychológov je to práve preto, že čakám pochvalu. Som ochotná seba dať vždy na posledné miesto a napĺňať potreby iných. Ustúpiť ak chce niekto niečo aj keď to pre neho bude v konečnom dôsledku znamenať menej, ako by to mohlo znamenať pre mňa. Byť takzvaným posluhovačom a to len preto, aby mi ľudia prejavili náklonnosť, vďaku, pochválili ma. Naháňam to, čo mi celý život chýbalo. Neviem povedať nie, vždy sa nejako prispôsobím, len aby som bola ja tá dobrá. Nerobím to nezištne. Robím to pre ten pocit byť milovaná.
V mojich nezdravých predstavách by odpoveď: „NIE“ znamenala zlyhanie. Nebola som ochotná pomôcť, tak ma nebude mať rád. Prestane mu na mne záležať. A budem sa obviňovať, že je to moja chyba, pretože som to a ono nespravila, nebola som ochotná. Nezaslúžim si byť milovaná.A nezaslúženie si lásky, sa často ukáže aj ako problém vo vzťahoch, alebo v priateľstvách. Od partnera vyžadujeme nezdravú náklonnosť a neustále prejavy lásky. Dôkaz, že teraz je to naozaj. Emočná nevyrovnanosť spôsobuje obrovskú precitlivenosť a tak veľmi zle znášam akúkoľvek kritiku. Nespoznám, že to bol humor. Pretože pre mňa to nikdy humor nebol. Vždy to bola moja chyba. Čokoľvek sa stane, vždy v prvom rade obviním seba. „Je to tvoja chyba!“ Zaznie mi v hlave huk môjho otca.
Chybu hľadám v sebe aj keď mnohokrát nie je. A každým pripísaním si chyby, sa vzďaľujem od sebavedomia a sebalásky.No a bez sebavedomia prichádza strach. Aj pri bežných veciach ma prepadne strach z toho, ako čo dopadne. Očakávam najhoršie a nikdy nič dokonalé, pretože môjmu otcovi nikdy nič nestačilo. Aj keď sa snažil ma pochváliť, vždy tam bolo ale… Bábovka je dobrá ale nabudúce skús tú polevu spraviť inak. Očakávam, že všetko čo spravím bude mať chybu. Som na seba prísna ako bol aj on. Milujem poriadok, ja musím byť čistá, upravená a bojím sa zlyhania! Časom som radšej prestala mnohé veci skúšať. Nechcem kariéru, nemám ambície a chýba mi odvaha skúsiť sa dostať z tejto nálepky nemilované dieťa.
Chýba mi môj vnútorný hlas čo mi povie: „Neboj sa, to dáš! Ty si šikovná podarí sa ti to“. Ale ako by som mohla niekde v hlave niečo také mať, ak som to nikdy nepočula! A keby sa to aj nepodarilo mohli by mi povedať: „Nevadí, to sa niekedy stáva“. Ja by som sa zdvihla a išla ďalej skúšať nové veci a nebála by som sa, že niečo pokazím a budem zlá, pretože by som vedela, že sa to niekedy stáva.
Berte tento úprimný príbeh ako prínos. Svoje deti sa snažte milovať nahlas. Každý deň sa nájde príležitosť povedať mu „milujem ťa“. Vyjadriť, že sme tu len pre neho. Budovať v nich odvahu nebáť sa a skúšať nové veci. Pochváľte im aj nepodarený obrázok. Nemusí vedieť pekne kresliť, nemusí vedieť skákať do diaľky a možno nie je dokonale poslušné. Ja som aj za prehnané chválenie detí. A nie len pred ním, ale aj pred ľuďmi. Nech to vedia všetci, no predovšetkým ono, že je úžasné.
Potrebujete pomôcť s vašim problémom?
Kontaktujte ma na adrese info@michaelaray.com a dohodneme si úvodne zoznamovacie stretnutie, 15-30 min, ktore je zdarma. Stretnutie prebieha online alebo telefonicky.
Na základe zoznamovacieho sedenia sa rozhodnete, či je táto metóda pre vás vhodná a chcete začať v sukromnom koučingu / terapii. [...]
Read more...
Martinko bol odmalička veľmi živé dieťa. Typický chlapčisko, plný energie. Keď mal tri roky, išiel prvýkrát do škôlky. Tešil sa na nových kamarátov, hoci mu bolo smutno, že bude cez deň bez maminky.
Nástup zvládol a zdalo sa, že všetko ide podľa plánu až do momentu keď sa jeho stav veľmi zhoršil.
Bol veľmi podráždený, často chorý a začal sa báť rôznych vecí. Zo škôlky mal panický strach. Rodičom sa to nepozdávalo a šípili, že niečo nie je v poriadku. Snažili sa zistiť, čo sa deje, ale bolo veľmi ťažké dostať zo syna nejaké informácie. Dokola len opakoval, že on tam nechce ísť. Ubiehali mesiace a keďže sa jeho stav nezlepšoval, vyhľadali pomoc detskej psychologičky.
Jej sa podarilo odhaliť, že majiteľka škôlky zatvárala Martinka za trest do izolácie. Nezvládala totiž situácie, keď bol po obede unavený a podráždený. Kričala na neho a prikazovala mu, aby okamžite spravil to a to. Tento prístup nielenže nezabral, ale Martinko upadol do amoku a hodil sa o zem. Keď sa ho učiteľka pokúšala nasilu postaviť, bránil sa kopaním. A vtedy jej už rupli nervy a odvliekla ho na samotku. Toto sa opakovalo veľakrát. V snahe podmaniť si náročné dieťa, začala predstierať, že telefonuje s jeho mamou. Zistila, že zaberá keď predstiera, že mu jeho mama odkazuje to a to a zakazuje to a to a bude sa na neho veľmi hnevať, ak to nedodrží.
Kým sa rodičia dopracovali k tomuto zdrvujúcemu poznaniu, Martinkovi sa už blížili štvrté narodeniny. Za tento čas nadobudol silné presvedčenie, že je veľmi zlý chlapec. Nezaslúži si nič iné, len hrubé správanie a tresty. Jeho vnútorný smútok, strach a hnev sa navonok prejavoval ako podráždenosť, agresia, či neschopnosť sústrediť sa. Fiktívne odkazy a vyhrážky narušili jeho pocit bezpečia a preto sa bál doma povedať, čo sa v škôlke deje. Myslel si totiž, že sa bude naňho mama hnevať. Vytvorila sa prasklina v dôvere k vlastným rodičom, napriek ich najlepšej snahe.
Po tomto škandalóznom odhalení zmenili škôlku a začali chodiť so synom na psychologickú terapiu, aby sa mu zahojila nabúraná sebahodnota.
AKO UĽAHČIŤ DIEŤAŤU NÁSTUP DO ŠKÔLKY A PREDCHÁDZAŤ TAKÝMTO SITUÁCIÁM?
Malé deti ešte nemajú vyvinutý koncept tzv “stálej konštanty”, preto pri každom odlúčení prežívajú smútok, akoby prišli o danú osobu (rodiča). Dospelí už majú túto schopnosť vytvorenú a preto dokážu prežívať blízkosť osoby, ktorá nie je práve s nimi. Niekedy dokážeme túto blízkosť prežívať aj voči osobám, ktoré už nie sú na tomto svete. Napríklad, keď si spomeniem na moju babku, zahreje ma prijemný pocit, akoby bola neďaleko a tešila sa so mnou z mojej malej dcérky.
Pozn: Koncept stálej konštanty sa používa v NLP aj pri spracovaní smútku zo straty blízkej osoby. (NLP – neuro-lingustické programovanie.)
Dieťaťu môžeme pomôcť budovať si túto schopnosť napríklad tým, že si so sebou do škôlky môže zobrať fotku maminky, napr. v nejakom medailóniku. Keď je mu ťažko, môže si maminku v medailóniku pritisnúť k sebe. Ďalšia možnosť je trénovať si bublinku bezpečia, tj. mentálne cvičenie, kde si deti vytvárajú bezpečný priestor, v ktorom môžu mať všetko a všetkých ktorých si tam prajú. Podrobne sa bublinke bezpečia venuje štvrtá kapitola v knihe Som skvelé dieťa.
Ubezpečiť dieťa, že ho rodičia ľúbia aj keď spraví nejakú chybu. Vybudovať si dôveru, že sa môže na rodičov s čímkoľvek obrátiť. Môže sa priznať a nemusí sa báť, že bude za to potrestané. Takéto vedomie pomôže dieťaťu cítiť sa bezpečne a informovať rodičov, ak sa v škôlke deje niečo zlé. Rodičia tak môžu zavčasu zasiahnuť a riešiť situáciu. Deťom pomôžu osvojiť si tieto princípy aj zajkove príbehy v knihe Som skvelé dieťa – 7 pilierov detského sebavedomia.
Ak má dieťa veľmi živú náturu, alebo existujú iné okolnosti, ktoré môžu sťažiť učiteľke jej rolu, bolo by fajn sa o tom otvorene porozprávať s vedením škôlky. Skúste sami navrhnúť, čo zaberá na vaše dieťa v ťažkých momentoch, aby sa preťažené učiteľky v kritickom momente nemuseli uchyľovať k nevhodným riešeniam. Aj učiteľky sú len ľudia a majú obmedzenú energiu, s ktorou musia zvládnuť celú triedu. Verím, že nikto nechce naschvál ublížiť dieťaťu, ale niekedy k tomu bohužiaľ dochádza, či už z nevedomosti, alebo nedostatku vnútorných zdrojov. Téme ako zvládnuť hyperaktívne dieťa sa venuje knižka Z malého smrada dieťa.
Máte ďalšie nápady, čo sa vám osvedčilo ako príprava na škôlku? Som na ne zvedavá, napíšte mi do komentárov.
Potrebujete pomôcť s vašim problémom?
Kontaktujte ma na adrese info@michaelaray.com a dohodneme si úvodne zoznamovacie stretnutie, 15-30 min, ktore je zdarma. Stretnutie prebieha online alebo telefonicky.
Na základe zoznamovacieho sedenia sa rozhodnete, či je táto metóda pre vás vhodná a chcete začať v sukromnom koučingu / terapii. [...]
Read more...
Môj príbeh o spracovaní žiaľu zo straty a o príprave na radostné tehotenstvo. (Tento článok bol uverejnený v časopise Balans.)
Zložil telefón a so stiahnutým hrdlom mi povedal: “Môj otec má rakovinu a mama chce aby som sa vrátil späť do Ameriky.” “Čože? To je hrozné!” Chvíľu bolo hrobové ticho. Potom som sa manžela spýtala. “Čo budeme robiť? Chceš sa vrátiť?” Čo mi iné ostáva, odpovedal…
Uvažovali sme síce, že by sme sa niekedy presťahovali do USA, ale teraz sa nám to vôbec nehodilo. Práve sme si dokončili byt v Bratislave, kariérne som napredovala v bankovníctve a manžel si po rokoch konečne rozbehol svoje podnikanie. Ale na druhej strane, nemôže predsa zmeškať posledné mesiace života svojho otca. A tak sme sa presťahovali k jeho rodičom do Wisconsinu.
Začínali sme zas od nuly. Bývali sme v malej dedinke, kde pre mňa nebola žiadna robota. Chýbala mi rodina a priatelia a moja kariéra visela na klinci. Mala som už 27 rokov a tak mi prirodzene napadlo, že by sme mohli začať plánovať rodinu. Manžel sa však vyhováral a odkladal túto záležitosť na neskôr. Otcovi sa medzitým našťastie polepšilo. Nechápala som prečo sa manžel príchodu dieťaťa tak strašne bráni. Nenapadlo mi vtedy, že môže mať panický strach kvôli nespracovaným krivdám z detstva. Bol nechcené dieťa, putoval po pestúnoch kým ho adoptovali. Dnes, keď mám za sebou štúdium NLP a pracujem ako koučka a regresná terapeutka, už viem, že také niečo je zásah do osobnosti človeka, ale vtedy som to netušila.
Konečne sme sa začali pokúšať o bábo
Po roku som ho nejako ukecala a konečne sme sa začali pokúšať o bábo. Dodnes si pamätám ten zmätok v duši, keď som v ruke držala môj tehotenský test. Dve čiarky, som tehotná! Radosť a vzrušenie vyhŕkli z môjho srdca. Ale ako mu to poviem? Bojím sa, že sa bude hnevať. Nechcem byť pritom, keď sa to dozvie. A tak som zbabelo položila test na nočný stolík, aby si “našiel správu”. Nebola som ďaleko od pravdy. Trpiteľsky znášal moje tehotenstvo. Mala som pocit, že pod srdcom nosím len moje dieťa, nie naše dieťa. Bola to smutná radosť, nie taká, po akej som túžila.
V treťom mesiaci som zrazu dostala hrozne kŕče. Bála som sa čo sa deje, dúfala som, že je bábätko v poriadku. Ale kŕče neprestávali. Moje obavy sa stupňovali každým dňom. Po týždni som začala veľmi krvácať. Bolo to iné ako normálna menštruácia, boli tam všelijaké hrudky. A potom vyšlo von niečo veľké. S obavou som sa obzrela do záchodovej misy. Bola to placenta! Spustila som strašný plač. Prišla som o bábätko, je preč, zomrelo! Nevedela som sa utíšiť. Vôbec som nepočítala s takou alternatívou. Nikto mi predtým nepovedal, že takto končí 30% tehotenstiev. O potratoch sa nehovorí. Človek počuje len pekné príbehy, keď ide všetko podľa plánu. A tak som mala pocit, že som jediná, ktorej sa stalo také nešťastie.
Manželovi som so stiahnutým hrdlom povedala, čo sa stalo. Tak veľmi som potrebovala, aby ma objal a uistil, že to spolu zvládneme. Bol zaskočený. Nevedel, čo povedať. Znovu sa mu vynorili jeho strachy a možno aj trochu úľavy. Potreboval si urovnať myslienky a to znamenalo stráviť večer pri pive v bare. Prosila som ho, neodchádzaj, teraz ťa veľmi potrebujem. Ale on zabuchol dvere a odišiel. Preplakala som celý večer. Cítila som sa veľmi sama a bez podpory. Znásobil sa tak môj pocit smútku a bezmocnosti. Prešli mesiace. Ked som niekedy otvorila tému rodiny, tak sa rozčúlil a ja som sa zase schúlila do klbka nešťastia. Strach že nikdy nebudem mať deti narastal. Pri pohľade na cudzie bábätká som mala raz dva slzy na krajíčku.
Presťahovali sme sa do veľkomesta
Materstvo bola jedna téma, ktorú som riešila ale zároveň som sa snažila aj profesne uplatniť. Po dvoch rokoch snaženia sa mi konečne podarilo nájsť kvalifikovanú prácu v nadnárodnej spoločnosti. Presťahovali sme sa do veľkomesta. Manžel bol na mňa hrdý a podporoval ma v kariére. Užívali sme si toto pekné obdobie. Netrvalo však dlho. Naše predstavy o živote a rodine boli natoľko rozdielne, že sme nevedeli nájsť kompromis. To hrozné slovo “rozvod” sa začalo skloňovať ako jediné riešenie našej situácie.
Myslela som si, že mne sa to nikdy nemôže stať. Však sme sa brali v kostole a v plnej úprimnosti (a naivite) si sľúbili večnú lásku.
A zrazu sme tu vo výťahu súdnej budovy v deň nášho rozvodu. Stretli sme sa tam náhodou. Nevideli sme sa už šesť mesiacov. Premeriaval si ma očami. Zrazu sa ku mne naklonil a nečakane mi dal pusu na líce. V očiach mal vlhko. Bez slov sme sa na seba dívali. V tom sa otvorili výťahové dvere. Bol čas dokonať, na čo sme tam prišli. Dvoj minútová formálna reč sudcu a odklepnutie kladivkom ukončilo desať rokov spoločného života.
Nový život v Belgicku
Čas plynul. Neskôr som mala ďalší vzťah. Často sme sa rozprávali o rodine a o cestovaní. Ako z neba prišla vzrušujúca príležitosť na kariérny postup v Belgicku. Tešili sme sa, že budeme spolu objavovať Európu. Nastúpila som do novej práce.
Vyzeralo to, že ma chce čoskoro požiadať o ruku. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď sa so mnou rozišiel cez smsku. Vôbec som nečakala taký strohý koniec po troch rokoch vzťahu. Nechápala som, prečo muži robia veľa pre iné ženy, ale nie pre mňa. Čo robím zle? Však som mu bola oporou, robila som, čo mu na očiach videla, rozumeli sme si, tak v čom je problém?
A tak som sa ocitla sama v cudzej krajine. Môj sen mať rodinu bol úplne v nedohľadne. V noci som sa strhla zo sna. Kde som to? Chvíľu som sa pozerala na mesiac a potom som si uvedomila, že som v Belgicku. Nebol tam nikto, kto by ma objal. Tak som si aspoň k sebe pritisla vankúš. Vyhŕkli mi slzy. Tíško kvapkali na vankúš a vpíjali sa do obliečky. Prečo som na všetko vždy sama?
Po preplakanom víkende som sa musela vzchopiť a ísť do prace. Povedala som si, že tento rozchod ma nemôže položiť. Donútila som sa chodiť na spoločenské akcie aj keď sa mi vôbec nechcelo. Čítala som práve knihu, kde medzi rečou spomenuli NLP (neuro lingvistické programovanie). Na ďalší týždeň som stretla ženu, ktorá bola trénerka NLP. Aká náhoda! Táto metóda ma tak zaujala, že som sa chcela naučiť viac. Odporučila mi NLP Univerzitu v Kalifornii, kde sama študovala u spoluzakladateľa tejto metódy. Chvíľu som váhala, lebo štúdium bolo veľmi drahé. Ale nakoniec som si povedala že do seba zainvestujem.
AHA momenty
Vďaka NLP sa mi zmenil život. Rozšírilo sa moje vedomie a veci ktoré som predtým nechápala, mi boli zrazu jasné. Došlo mi, že kvôli mojim mentálnym blokom z detstva mám nízke sebavedomie a uspokojovaním druhých sa pokúšam získať lásku. Správam sa ako “dobré dievča”. Čím viac sa snažím, tým menej si ma chlapi vážia.
Myšlienky a AHA momenty sa na mňa sypali tak, že keď som si ich začala zapisovať, mala som čoskoro dosť materiálu na celú knihu.
Začala som nové životné obdobie venované osobnému rozvoju. Rozpletanie podvedomých nánosov, uvoľňovanie zakliesnených emócií a trénovanie nových schopností. Časom sa stalo niečo zaujímavé. Začala som žiariť pozitívnou energiou, usmievala som sa aj bez príčiny. Zrazu malo o mňa záujem množstvo náhodných chlapov. Ale ani jeden nebol ten pravý. Čoskoro som sa však rozhodla, že si idem nájsť nového manžela a že budem mať rodinu. Zaumienila som si, že tentokrát si ja budem vyberať, nebudem čakať, kto si mňa vyberie.
Zaregistrovala som sa v online zoznamke. Bola som sebavedomá, akčná a hľadela som si svoj cieľ. Stretávala som rôznych mužov, niekedy aj troch za týždeň. Bola to zábava, užívala som si toto obdobie.
Ale trvalo len krátko, lebo čoskoro som sa zoznámila s usmievavým Belgičanom, ktorý naplnil aj moje najtajnejšie túžby. Dnes je to už môj manžel.
Keď som si uvedomila ako ľahko idú veci keď je človek na vzťah pripravený, chcela som sa s týmto podeliť aj s inými ženami. Spísala som moje skúsenosti a mentálne posuny do knihy. Popri tom som začala organizovať NLP workshopy a neskôr sa pridal aj súkromný NLP koučing.
S manželom sme už boli tri roky spolu a tak konečne prišiel čas plánovať dieťatko. Mala som 37 rokov. Uplynulo už desať rokov odkedy som túžila založiť si rodinu! Keď sme sa dohodli, že o pár mesiacov sa začneme pokúšať o dieťa, veľmi som sa bála, či dokážem otehotnieť, vynosiť a porodiť zdravé dieťa. Na vine bola dlhoročná nespracovaná trauma. Zhmotňovali sa mi všetky žiale a strachy. Keďže som z NLP vedela, že psychický stav má veľký vplyv na výsledok, rozhodla som sa stráviť týždeň prípravou na tehotenstvo. Bola som u mamy na chate na Záhorí, pili sme len zeleninové šťavy, chodili na prechádzky a robila som si prípravné mentálne cvičenia.
Začala som od tých lahších.
Spracovala som si vnútorný konflikt medzi začínajúcim podnikaním a prípadným dieťaťom, ktoré môj sen mať vlastné podnikanie posunie prinajmenšom o nejaký čas nabok. Vyšlo mi z toho, že obe predstavujú kreatívne prejavenie sa a že sú to akoby moje dve deti, ktoré môžu vedľa seba vyrastať.
Ďalej som si spracovala dlhoročné pochybnosti na vieru v to, že som schopná vynosiť a porodiť dieťa, že som už iná osoba, nie tá, ktorá o dieťa kedysi prišla. Tento krát bude dieťatko u nás vítané. Vybrala som preň milujúceho otca a teda môže k nám spokojne prísť. Súčasťou bolo tiež presvedčenie, že si zaslúžim, aby sa to podarilo, som osoba hodná lásky a mám toľko lásky, že sa s ňou rada podelím.
Potom prišli tie ťažšie cvičenia.
Pracovala som na transformácii žiaľu zo straty a strachu, že je aj taká alternatíva, že deti nebudem mať. Toto cvičenie ma posunulo priamo do centra toho, čo som celé roky pred sebou odtláčala.
Bola to nutnosť rozlúčiť sa, respektíve porozprávať sa s mojím nenarodeným bábätkom. Totiž to nenarodené bábo bolo niekde vytesnené v priestore, do ktorého som sa nechcela vracať. Fakt že som ho nikdy nestretla, mi tiež spôsoboval blok v tom, ako sa s ním teda mám rozlúčiť. Ale zároveň tým, že to nebolo spracované, stále mi to spôsobovalo veľký žiaľ.
A tak prišiel ten čas, keď sme s mamou večer zapálili na studni sviečku a nahlas som povedala môjmu bábätku všetko, čo som mala na srdci. Vždy som sa naňho dívala ako na nejaké malé umreté chúďatko, ale vtedy som ho prvý krát stretla ako živého trojmetrového ducha. Dokonca som sa ho trochu zľakla, nečakala som, že sa takto stretneme. Vypočul si ma a videla som že je ok a že má svoj život a musí už niekam ísť.
Aby som stretnutie s duchom objasnila, počas hlbších NLP cvičení sa človek dostane do stavu rozšíreného vedomia, to znamená, že vníma aj veci, ktoré inak bežne nezachytí. V tomto stave sa akoby zrazu objavia nové myšlienky, či obrazy bez toho, aby človek o tom logicky rozmýšľal. Takto sa predo mnou zjavil priesvitný obraz, respektíve pocitové vnímanie ducha.
Hoci som pri tejto rozlúčke, resp. zoznámení plakala, prinieslo mi to veľkú úľavu. Odvtedy už vidím dušu môjho nenarodeného dieťaťa úplne inak. Jeho krátky pobyt na zemi splnil svoj účel. Bol to dar pre mňa, aby som mohla vidieť, ako by bol vyzeral môj život s bývalým manželom a dieťaťom a zároveň mi dal šancu zažiť niečo iné.
Po týždni mentálneho a fyzického detoxu som sa vrátila domov do Belgicka štíhla, plná energie, pripravená priniesť nový život na svet. Ďalší mesiac som bez problémov otehotnela. Mala som zdravé tehotenstvo, hoci nie som už najmladšia. Vynosila som bábo a porodila prirodzeným spôsobom. Keď som niekedy počas tehotenstva cítila strach či bude ok, použila som metódu vďačnosti. „Neviem koľko času máme, ale som vďačná za každý deň, čo sme spolu“. Pomohlo mi to ukľudniť sa. Veľmi sa z dcérky teším a prežívam naďalej vďačnosť za to, že mi bolo dopriate zažiť, čo to je byť mamou.
POSTUP NLP CVIČENIA NA SPRACOVANIE ŽIAĽU ZO STRATY
Upozornenie: NLP cvičenia sú mentálne cvičenia, ktoré pomáhajú zmeniť neefektívne kódovanie nejakého zážitku či programu v podvedomí. Pred začatím cvičenia je ideálne naladiť sa do meditatívneho stavu, tj. byt v kľude, pomaly zhlboka dýchať a zopár minút sa sústrediť na rôzne časti svojho tela. Cvičenie môžete vykonávať aj sami, ale pokiaľ je to pre vás príliš zložité, alebo sa prepadávate do ťaživých pocitov, v tom prípade je lepšie, ak vás cvičením sprevádza kvalifikovaný NLP kouč alebo terapeut.
Je možné, že sa vám budú v nasledujúcich dňoch snívať zvláštne sny alebo pocítite nezvyčajné pocity. Stáva sa to bežne pri hlbších cvičeniach, ide o takzvanú fázu integrácie, kedy sa vytvárajú nové mentálne dráhy v mozgu. Po pár dňoch to samé zvyčajne odznie. U každého môže integrácia prebiehať inak. Ak sa nedeje nič zvláštne, je to tiež ok, neznamená to, že cvičenie nefungovalo. Väčšina ľudí s integráciou nemá problém, avšak pokiaľ v tejto fáze situáciu z nejakého dôvodu psychicky nezvládate, treba sa obrátiť na kvalifikovaného terapeuta.
AKO SI V MOZGU KÓDUJEME ŽIAĽ
Väčšina ľudí, ktorí dlhodobo zápasia so žiaľom zo straty milovanej osoby, či v tomto prípade nenarodeného dieťaťa si v mozgu kóduje túto situáciu ako malý tmavý nehybný obrázok s depresívnym obsahom. Podobne ako ja som si predstavovala “malé umreté chudiatko bábätko”, ktoré leží niekde vo vzduchoprázdne. Taký obraz samozrejme evokuje smútok, prázdnotu a plač. Naopak ľudia, ktorí sa efektívne vysporiadali so stratou, si predstavujú pozitívny zážitok s danou osobou a pomyselne majú túto osobu stále blízko. Napríklad spomienka na starých rodičov väčšinu ľudí hreje pri srdci. V mozgu je to zväčša kódovane ako veľký farebný mierne vyblednutý obraz nejakej prijemnej aktivity so starými rodičmi.
Slovo “rozlúčka” nám spôsobuje bolesť, pretože to predstavuje oddelenie sa, vytvorenie vzdialenosti a prázdnoty. Preto miesto rozlúčky môžeme radšej rozmýšľať o vytvorení “sprítomnenia”, podobne ako príklad so starými rodičmi. S nenarodeným dieťaťom je to trochu zložitejšie, pretože nemáme priamo k dispozícii spoločný pozitívny zážitok. Musíme si ho teda mentálne vytvoriť. V tomto článku spomínam napríklad rozhovor pri sviečke na studni, kedy sa mi podarilo vytvoriť mentálne stretnutie.
Nasledujúci postup bol vytvorený manželmi Andreasovcami (Steve a Connirae) na spracovanie žiaľu zo straty milovanej osoby a je doplnený mojimi poznámkami k nenarodenému dieťaťu.
KROKY SPRACOVANIA ŽIAĽU PODĽA ANDREASOVCOV
Určite si nejakú aktivitu, ktorú môžete použiť na prerušenie procesu v prípade, že vás priveľmi zasiahne smútok a plač. Napríklad ísť sa napiť.
Strata. Spomeňte si na osobu za ktorou smútite. Myslite na to, čo bolo pre vás na danom vzťahu cenné, to čo si chcete v pamäti ponechať. (nie na depresívny obraz!!!). V prípade nenarodeného dieťaťa sa sústreďte sa na obsah vašeho sna o budúcnosti, keď ste dieťa čakali. Napríklad že držíte dieťa v náruči a ono sa na vás usmieva.
Charakteristika obrazu straty (kódovanie mozgu). Odpovedzte si na tieto otázky: Kde vidíte, resp pociťujete tento obraz v priestore? Napr. vpravo hore alebo priamo pred sebou. Je obraz veľký, či malý? Svetlý či tmavý? Farebný alebo čiernobiely? Hýbu sa tam veci alebo je statický? Poznačte si tieto charakteristiky.
Sprítomnenie. Spomeňte si na inú osobu, ktorá už s vami nie je, ale pociťuje jej prítomnosť, akoby tu bola s vami. Ako napríklad hore uvedený príklad so starými rodičmi.
Charakteristika obrazu sprítomnenia (kódovanie mozgu). Odpovedzte si na tieto otázky: Kde vidíte, resp pociťujete tento obraz v priestore? Napr. vpravo hore alebo priamo pred sebou. Je obraz veľký, či malý? Svetlý či tmavý? Farebný alebo čiernobiely? Hýbu sa tam veci alebo je statický?
Analýza kontrastov. Porovnajte v čom je charakteristika obrazov rôzna. Predovšetkým si všimnite polohu obrazu.
Súhlas so zmenou kódovania. Opýtajte sa. Mám nejaké námietky voči tomu, aby sa môj obraz straty zmenil na podobný obrazu sprítomnenia? Ak nie sú žiadne námietky, môžete pokračovať. Keď sú námietky voči tomu aby ste prestali smútiť, treba si najprv vyriešiť tieto námietky (napr. s terapeutom) a potom môže proces pokračovať ďalej.
Transformácia. Uplatnite charakteristiky zistené pri obraze sprítomnenia na obraz straty. Tj. zmeňte polohu obrazu podla toho kde ste videli / cítili obraz sprítomnenia, zmente tmavé farby na svetle, zväčšite obraz, nechajte nech sa veci rozhýbu ako video. Všimnite si, čo sa ešte na obraze mení. Ako sa cítite pri pohľade na transformovaný obraz? Je normálne, že v tomto bode majú ľudia pocit úľavy a zároveň jemné slzy dojatia ako pri znovu stretnutí. Pre istotu sa spýtajte, sú toto slzy straty alebo sú to slzy znovu stretnutia? Ak sú to stále slzy smútku, znamená to že niečo bolo opomenuté v predošlých krokoch a treba sa k tomu vrátiť.
Identifikovanie hodnôt. Keď sa vám podarila transformácia, vžite sa do nového obrazu po transformácii a spýtajte sa, aké kvality či hodnoty sú na tomto zážitku hodnotné? Napríklad mne sa pri tomto cvičení ako hodnoty vynorili láska, tvorba niečoho nového, spojenie a podpora.
Transformácia hodnôt na potenciálne zážitky. Opýtajte sa. Keby sa tieto kvality a hodnoty premietli v mojom živote do rôznych zážitkov, akú formu by mohli napríklad mať? V tomto bode zistíte, že to čo je pre vás veľmi cenné, môže znova prísť do vašeho života v inej podobe. Alternatívy by mali byt realistické a nie priveľmi špecifické.
Umiestnenie potenciálnych zážitkov do budúcnosti. Pomyselne rozhodte potenciálne zážitky do budúcna ako nejaké svetielka, ktoré vás môžu v živote stretnúť.
Poznámka: Ak ste prišli o nenarodené dieťa a zároveň ste zažili traumatický šok, napríklad kvôli autonehode a pod., potom je nutné najprv spracovať traumaticky šok, a až následne použiť tento proces. Poradenstvu ohľadom traumatických situácii sa tiež venuje organizácia Modrý anjel.
Ak máte otázky k tomuto procesu, napíšte mi dole komentár a pokúsim sa Vám ich zodpovedať.
Potrebujete pomôcť s vašim problémom?
Kontaktujte ma na adrese info@michaelaray.com a dohodneme si úvodne zoznamovacie stretnutie, 15-30 min, ktore je zdarma. Stretnutie prebieha online alebo telefonicky.
Na základe zoznamovacieho sedenia sa rozhodnete, či je táto metóda pre vás vhodná a chcete začať v sukromnom koučingu / terapii. [...]
Read more...